Prezidentom USA môže byť len jeden

Slovensko, 6. 2. 2008 (Verejná správa 2/2008)

V amerických prezidentských primárkach sa začínajú črtať dvaja najvážnejší kandidáti na novembrový záverečný volebný súboj o Biely dom. Za demokratov má najväčšie šance získať stranícku nomináciu bývalá prvá dáma Ameriky a terajšia newyorská senátorka Hillary Clintonová. Z tábora republikánov zrejme vzíde víťazne legendárny hrdina z Vietnamu, arizonský senátor John McCain. Obaja vyhrali veľmi významné primárne hlasovanie voličov v štáte New Hampshire, podľa ktorých sa v Spojených štátoch amerických už tradične predpovedajú konečné vyhliadky jednotlivých uchádzačov o prezidentské kreslo.

Za uplynulé polstoročie sa v doterajších štrnástich konaných primárnych voľbách v tomto štáte až dvanásti ich víťazi napokon stali americkými prezidentmi. Dalo by sa teda povedať, že kto vyhrá primárky v New Hamsphire, otvára si dvere k celoamerickému víťazstvu.

Aj táto volebná lotéria má však jeden, ale veľmi zásadný háčik. Aj spomedzi týchto dvoch newhamsphirských vyvolených môže napokon vojsť do Bieleho domu iba jeden. Buď demokrat alebo republikán.

Demokrati zatiaľ majú aj určitú psychologickú výhodu. Už v novembri minulého roku vyhrali kongresové voľby a majú väčšinu v oboch parlamentných komorách, tak v Senáte ako aj v Snemovni reprezentantov. Keďže však výkonnú moc v USA má prezident s mimoriadne silnými právomocami, na zmenu súčasnej nepopulárnej Bushovej politiky by potrebovali získať aj najmocnejšiu pozíciu – prezidentské kreslo.

Prieskumy zatiaľ dávajú väčšie šance demokratom. Dokonca, aj keby letnú stranícku nomináciu nezískala trebárs Hillary Clintonová, ale černošský kandidát, illinoiský senátor Barack Obama, aj ten má podľa doterajších prieskumov šancu zvíťaziť nad ktorýmkoľvek republikánskym kandidátom.

Hillary Clintonová má podľa iných úvah jednu veľkú nevýhodu. Je ženou a ako tvrdo vyhlásil Fred Thompson, ďalší z republikánskych prezidentských kandidátov, „keďže je Amerika vo vojne, nemôže stáť na jej čele žena“. Tento názor má dosť silnú odozvu v celej americkej spoločnosti. Môže, ale aj nemusí zavážiť. O vyhliadkach Baracka Obamu, ako historicky prvého možného Afroameričana, ktorý by mohol získať najvyšší post v štáte, pochybuje však aj veľká časť Američanov čiernej pleti. Neveria „bielej“ Amerike, že by pustila černocha do Bieleho domu. Aj keď je Obama v skutočnosti mulat – má černošského otca a belošskú matku – rasové predsudky nie sú v USA ešte celkom minulosťou.

Americkí černosi tradične volia najmä demokratov, lebo práve im vďačia za sériu zákonov o občianskych právach, ktoré sa pripravovali ešte za prezidenta Johna F. Kennedyho. Po dallaskom atentáte ich parafovali v čase prezidentovania Lyndona B. Johnsona. Aj teraz bude väčšina černochov voliť kandidáta Demokratickej strany. V prieskume dokonca uvádzali, že podporia Hillary Clintonovú pred Barackom Obamom. Prevládajú medzi nimi totiž obavy, že v konečnom súčte by Obama v celej Amerike neprešiel.

Hlavný republikánsky kandidát John McCain má tiež veľkú historickú šancu, že na sklonku dlhej a významnej politickej kariéry sa vyše sedemdesiatročný môže stať prvým mužom USA. Na najvyšší úrad už kandidoval v roku 2000 a vtedy tiež vyhral primárky v štáte New Hamsphire. Proti mocenskej mašinérii Bushovcov však nemal šancu. Rýchlo stratil trpezlivosť a napokon nemal ani dostatok peňazí, čo je v amerických voľbách jeden z najväčších handicapov. Vyhráva iba ten kandidát, ktorý si s postupujúcimi primárkami dokáže zabezpečovať neustály príjem financií, z ktorých najväčšiu časť pohlcujú televízne reklamy.

Na rozdiel od roku 2000 získal tentoraz John McCain v New Hampshire nielen hlasy nezávislých voličov, ale aj hlasy registrovaných voličov Republikánskej strany. Tí pred siedmimi rokmi dali hlas prevažne Bushovi. Teraz sú teda McCainove šance posilnené straníckou, aj keď nie rigoróznou disciplínou a šéfovia Republikánskej strany vo väčšine štátov už pracujú po straníckej linke najmä pre neho. Aj v poradí druhý republikánsky kandidát, bývalý guvernér Mitt Romney, môže ešte dlho vydržať vo volebnom kolotoči.

Všetko by sa ešte mohlo zmeniť, ak by Hillary Clintonová i John McCain prestali vyhrávať v nadchádzajúcich ďalších primárnych kolách. A najmä, ak by neobstáli na jednotku piateho februára, na takzvaný superutorok, kedy sa primárky konajú naraz až v dvadsiatich štyroch štátoch. Potom by do hry vstúpili nielen zákulisné kroky politických, či finančných exponentov, ale aj nechutné ťahy, na aké nie je americký politický život vôbec chudobný.

Späť