Armáda s vysokým kreditom u občanov

Slovensko, 12. 2. 2008 (Verejná správa 3/2008)

Slovensko vstúpilo na medzinárodnú scénu v období vážnych zmien. Individuálnu obranu národnej suverenity na báze všeobecnej brannej povinnosti vystriedal kolektívny model obrany a profesionálnej armády. To vyvolalo potrebu transformovať ozbrojené sily od základu. V akom bode sa tento proces dnes nachádza, o tom sme hovorili s ministrom obrany Slovenskej republiky Františkom KAŠICKÝM. Rozhovor bol autorizovaný a odovzdaný do tlače v dňoch, keď sa demisia ministra nepredpokladala.

Ste rok a pol v kresle ministra obrany. Čo bolo za to obdobie najťažšie?

Ako minister, ktorý už pred nástupom do funkcie mal skúsenosti s problematikou svojho rezortu z predchádzajúceho pôsobenia v ňom vo viacerých oblastiach a úrovniach, som bol oproti niektorým mojím kolegom vo výhode. Počas prvého roku môjho pôsobenia v rezorte som sa snažil predovšetkým vnášať systémovosť do jeho fungovania, zreálniť všetky plánovacie procesy v rezorte v súlade s prioritami podľa daného ekonomického rámca, sprehľadniť a zefektívniť nakladanie s finančnými zdrojmi. Presvedčiť a získať príslušníkov rezortu pre túto zmenu vyžadovalo veľa energie, pretože vo svojej podstate šlo aj o zmenu myslenia a prístupu k riešeniu problémov.

Čo bolo za toto obdobie najťažšie z môjho osobného hľadiska? Priznávam sa, že najťažšie chvíle som prežíval v súvislosti s udalosťami v Novákoch, predovšetkým s ľudskou stránkou tejto tragédie. Aj preto veľkú pozornosť venujeme opatreniam na to, aby sa podobné situácie nielen v Novákoch, ale ani v iných organizáciách spadajúcich pod rezort obrany neopakovali.

Aké kľúčové úlohy vás čakajú v nasledujúcich mesiacoch?

Predovšetkým všetky plány, ktoré máme, uviesť do praxe. Nikto v rezorte sa už nemôže vyhovárať, že mu chýba nejaký programový plán, že nemá schválený rozpočet, že mu chýba plán centrálneho obstarávania. Naším cieľom zostáva stabilizácia a skvalitňovanie ozbrojených síl, rozvoj spolupráce na medzinárodnom poli. Chceme dokončiť transformáciu vojenského školstva. Veľmi dôležitou úlohou bude všestranne zabezpečiť náš príspevok do rotácie síl rýchlej reakcie NATO (NRF–10) v prvej polovici roku 2008. To už budú naše vyčlenené sily a prostriedky v pohotovostnom režime. Dôležitá bude aj modernizácia techniky. Veľkou výzvou pre nás je aj príprava na jarný summit aliancie v Bukurešti, ktorý prinesie ďalšie podnety na rozvoj obranných spôsobilostí členských štátov.

V akom štádiu je transformácia armády?

Transformácia ozbrojených síl je kontinuálny proces. Pritom treba brať do úvahy naše členstvo v NATO a EÚ, v ktorých tiež prebiehajú transformačné procesy. Aby sme boli spôsobilí fungovať v dnešnom bezpečnostnom prostredí, v pravidelných cykloch rokujeme s našimi spojencami zo Severoatlantickej aliancie o oblastiach, na ktoré sa musíme v ďalšom období sústreďovať.

Rozhodujúcim momentom v tomto kontexte je už začatý proces generovania požadovaných spôsobilostí Ozbrojených síl SR v súlade s návrhom Cieľov síl 2008 Severoatlantickej aliancie pre Slovenskú republiku. Jeho súčasťou je aj prehodnotenie Dlhodobého plánu rozvoja ministerstva obrany s výhľadom do roku 2015. Cieľom je zosúladiť naše politicko-vojenské ambície s reálnymi zdrojovými možnosťami štátu. Systémové zmeny presadzujeme aj v ďalších oblastiach. Začínajúc napríklad reformou vojenského vzdelávania cez znovuoživenie vojenského športu až po úprimnú snahu vrátiť vojenskému povolaniu potrebnú mieru stability, sociálneho zabezpečenia a atraktivity. Aj o tom je nový zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov.

Citlivou otázkou je zabezpečovanie potrieb armády a rezortu v spolupráci so zahraničím, či už s našimi partnermi v NATO a EÚ, alebo s cudzími výrobcami a obchodníkmi. Aký je momentálny stav?

Slovenská republika je účastníkom projektov a programov NATO a EÚ týkajúcich sa tejto oblasti, vrátane obranného výskumu. Priestor na rozvoj slovenského obranného priemyslu sa snažíme vytvárať aj v rámci našich multilaterálnych a bilaterálnych aktivít. Vypracovali sme tiež mechanizmus na identifikáciu ekonomických príležitostí pre náš obranný priemysel v zahraničí. Participovali sme aj na príprave novej úpravy ofsetových pravidiel ako jedného z možných riešení pri zásadných investíciách do ozbrojených a bezpečnostných zložiek SR. Máme ambíciu využívať v prvom rade produkty slovenských firiem, no musia spĺňať kvalitatívne parametre a obstáť v súťaži.

Rezort už odovzdal civilnému sektoru viacero nepotrebných objektov a areálov. V akom rozsahu?

Postupujeme v zmysle zákona a prebytočný majetok bezodplatne ponúkame obci na území ktorej sa tento nachádza. Na základe rozhodnutí vlády ministerstvo previedlo do vlastníctva príslušných obcí a vyšších územných celkov deväťdesiatsedem vojenských objektov a pozemkov v celkovej hodnote takmer 1,7 miliardy korún.

Ako chcete prispôsobiť moderným požiadavkám objekty, ktoré ste si ponechali? Aké investície si to vyžiada, napríklad v Lešti?

Nové požiadavky výcviku profesionalizovaných ozbrojených síl nie je možné dostatočne efektívne plniť v objektoch a zariadeniach budovaných v minulosti na podmienky vojakov základnej vojenskej služby. Preto musíme akceptovať nevyhnutnosť ďalších investícií do výcvikových ale i prevádzkových objektov. Postupná modernizácia techniky a výzbroje znamená i nevyhnutnosť zásadnejších rekonštrukcií výcvikových zariadení vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť. Vyrastá tu špičkový výcvikový priestor. Náklady na komplexné dobudovanie predpokladáme vo výške asi pol miliardy korún.

Nákupy výzbroje a výstroja, objednávanie externých služieb a iné výdavky sa v rezorte rátajú na milióny. Neraz sa ozýva kritika, že nie sú dosť transparentné. Čo ste doteraz podnikli na nápravu?

Na to, aby sme mohli rozvíjať ozbrojené sily, museli sme ich predovšetkým stabilizovať. Novelizovali sme zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, aby nám kvalifikovaní ľudia neodchádzali kvôli nízkym platom. Zároveň sme museli vytvoriť podmienky, aby sme do armády získali nových ľudí. Zachovali sme výhody sociálneho zabezpečenia. Máme teda s kým pracovať. To je základný princíp – personál na prvom mieste.

Teraz nastáva druhá etapa: musíme sa venovať modernizácii ozbrojených síl. Riešiť veci, ktoré súvisia so zlepšovaním výstroja profesionálnych vojakov. To je napríklad pripravovaná súťaž na maskáče, nosný systém vojaka, prostriedky spojenia. Zároveň ale musíme riešiť situáciu napríklad v dopravnom letectve. Musíme doriešiť problémy s obrnenými vozidlami Aligator. Nemôžeme pripustiť, aby naši príslušníci boli obmedzovaní práve tým, že nemajú vyhovujúce podmienky. Nedá sa to však všetko urobiť naraz, pretože objem finančných prostriedkov je obmedzený.

Musím povedať, že sa nám podarilo oproti minulému roku zvýšiť rozpočet. Teraz ide o to, efektívne ho vyčerpať. Napríklad plnenie rozpočtu za rok 2007 máme na úrovni 99,96 percent, čo je za posledných päť rokov najlepší výsledok, navyše pri rovnomernom čerpaní.

Výberové konania boli problémom aj v minulosti. Súvisí to s verejným obstarávaním. Preto sme urobili systémovú zmenu v tom, že vlani v októbri a v novembri sme vyhlásili pätnásť veľkých súťaží, pätnásť veľkých výberových konaní, ktoré sa dotýkajú modernizácie výstroja. Predpokladám, že súťaž potrvá štyri mesiace, takže začiatkom marca budem mať výsledok a môžeme dodávať prvé veci. Zároveň môžeme rovnomerne čerpať rozpočet.

Som rád, že máme programový plán na tri roky, ktorý je postavený reálne. Nie na základe toho, že očakávame, že dostaneme dve percentá hrubého domáceho produktu. Tie sme nedostali nikdy. Preto v ňom rátame s peniazmi, ktoré máme na stole. Na rok 2008 už máme rozpis rozpočtu, na roky 2009 a 2010 máme stanovené limity, pod ktoré nepôjdeme. Na tom je postavený reálny programový plán aj rozpočet a čo je dôležité – plán verejného obstarávania.

Politický rámec našej účasti na zahraničných misiách určuje parlament a vláda, o odborných, profesionálnych rozhoduje rezort. Ako hodnotíte z tohto hľadiska naše súčasné účinkovanie a aké závery z neho chcete vyvodiť do budúcnosti?

Účinkovanie našich vojakov v operáciách a misiách medzinárodného krízového manažmentu je dlhodobo hodnotené vysoko pozitívne. Chceme aj tu postupovať koncepčne a systémovo v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami a v rámci dostupných zdrojov. V budúcnosti sa sústredíme na tri misie. A to tak, aby naša účasť v operáciách medzinárodného krízového manažmentu korešpondovala s naším členstvom v NATO, v EÚ a v OSN. Čiže Afganistan, Balkán a Cyprus. Účasť v týchto operáciách predstavuje veľkú finančnú náročnosť. Preto sa snažíme rozšíriť možnosti spoločného financovania operácií s NATO a EÚ. Ide o to, aby pri nasadzovaní bojových skupín do operácií bola časť nákladov hradená zo spoločného rozpočtu EÚ a len časť z nášho štátneho rozpočtu.

Verejnosť vníma aj po transformácii armádu pozitívne, okrem iného, aj pre jej účinné zásahy v mimoriadnych situáciách. Čoraz častejšie je to pri priemyselných haváriách a prírodných kalamitách, ako sú prívalové dažde a záplavy, veterné smršte a pôdne zosuvy. Je na tieto udalosti armáda personálne i technicky pripravená?

Vážime si priazeň verejnosti, ktorá je pre nás veľmi dôležitá. Hoci prioritne naše ozbrojené sily pripravujeme na špecifické bojové činností, máme záujem posilňovať ich spôsobilosť pomáhať civilnému sektoru, aj v prípade takých nevojenských ohrození, aké ste uviedli. Podpísali sme zmluvu s Ministerstvom vnútra SR o vzájomnej spolupráci, ktorá vytvára systémové predpoklady na spoluprácu oboch rezortov v širokom spektre oblastí. Vždy, keď náš rezort požiadali, poskytli sme pomoc najmä tam, kde ju ozbrojené sily svojím osobitým charakterom dokážu účinne poskytnúť. V tomto duchu budeme postupovať aj v budúcnosti. Výskum verejnej mienky potvrdil, že armádu považuje za potrebnú sedemdesiat percent mladých ľudí a sedemdesiatosem percent jej aj dôveruje. Ako dôvod uviedli aj pomoc armády pri rôznych pohromách.

Akým spôsobom chcete oslovovať mládež?

Kvalitnú profesionálnu armádu tvoria špičkoví profesionálni vojaci. Aj preto venujeme veľkú pozornosť výberu. Naším základným heslom je ísť k potenciálnemu záujemcovi, osloviť ho, pracovať s ním. Využívame na to rôzne formy. Naše regrutačné strediská sa v minulom roku prezentovali na burzách práce, ktoré organizovali úrady práce. Zameriavali sme sa aj na stredné školy, pretože stredoškoláci sú našou hlavnou cieľovou skupinou. Vlani zorganizovali regrutačné strediská viac ako dvetisíc podujatí. S mimoriadnym ohlasom sa stretla aj akcia Vojenským profesionálom na 24 hodín. Teší nás, že o rezort prejavilo záujem štrnásťtisíc mladých ľudí. Splnili sme plán regrutácie – prijali sme sedemstoštyridsaťpäť nových ľudí.

Považujete doteraz prijaté opatrenia na zvyšovanie profesionality a stabilizácie armádneho personálu, ako aj na jeho odmeňovanie a sociálne zabezpečenie za dostatočne účinné, uspokojivé a príťažlivé?

Myslím si, že aj v tejto oblasti sme urobili významný pokrok. Najdôležitejším krokom bolo už spomínané schválenie zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Na jednej strane vytvára lepšie podmienky na odmeňovanie profesionálnych vojakov a ich sociálne zabezpečenie, na druhej strane sprísňuje podmienky pre výkon štátnej služby. Zaviedli sme benefity, napríklad príspevok na bývanie, príplatok za vyvedenie a cestovné. Výška platu spolu s charakterom práce je rozhodujúcim motivačným faktorom občanov pre vstup do akéhokoľvek zamestnania a teda aj pre vstup do štátnej služby profesionálneho vojaka. Uvedomujem si túto skutočnosť, a preto pripravujeme koncepciu stimulácie v systéme štátnej služby profesionálnych vojakov.

Dobré meno armáde robí starostlivosť o vojenských dôchodcov, veteránov a ich rodinných príslušníkov. Ako ďaleko ste pokročili pri napĺňaní tohto programu?

Starostlivosť o vojenských dôchodcov, vojnových veteránov a ich rodinných príslušníkov je našou povinnosťou . Po určitom čase sme valorizovali vojenské dôchodky na úrovni dvadsiatich percent. Vláda na náš návrh schválila tiež zvýšenie výsluhových dôchodkov pre asi päťtisíc vojenských starodôchodcov, ktorí mali vojenské dôchodky oveľa nižšie, ako tí, ktorí odišli zo služby podľa neskorších pravidiel. Našim vojenským dôchodcom poskytujeme rekreačne pobyty v rezortných rekreačných zariadeniach na Slovensku aj v zahraničí, kúpeľnú starostlivosť v rezortných kúpeľných a rehabilitačných ústavoch. Novinkou je Dom starostlivosti o vojenských dôchodcov a veteránov zriadený pri Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku.

Bezideová profesionálna armáda by pripomínala žoldnierov. Na akých ideách je stavaná tá naša?

Nedá sa povedať, že by profesionálna armáda bola bezideová. Štát rozhoduje, či bude mať profesionálnu armádu alebo bude mať armádu, v ktorej budú vojaci povinnej základnej služby. Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Tak či onak, vojaci sú integrálnou súčasťou spoločnosti. Žijú a pracujú podľa jej zákonov, morálky, potrieb, požiadaviek i možností. Kľúčovým momentom je to, že chránia zvrchovaný, demokratický, právny štát, ktorý si ctí ľudské práva a slobody, medzinárodné zmluvy a záväzky.

Profesionálni vojaci – to sú kvalifikovaní ľudia poverení obranou vlasti. Majú povolanie, dostávajú plat, tak ako ľudia v civilnom zamestnaní. Rozhodne nie sú žoldniermi. Vykonávajú svoje povolanie tak ako ktokoľvek iný. My sme v programovom vyhlásení vlády definovali, že profesionálna armáda bude prioritne riešiť úlohy v oblasti nevojenských ohrození. Našou úlohou nie je pôsobiť len v misiách, kde to môže čiastočne pripomínať žoldnierov, ale my si plníme úlohy aj doma – následky živelných pohrôm, veterné smršte a všetko čo s tým súvisí. Vtedy nastupujú vojaci. Tam sa o nejakom žoldnierstve nedá hovoriť.

Podľa vás je už prekonaná spolupráca armádnych zložiek s organizáciami tretieho sektora, ktoré majú blízko k armáde? Nie je to záloha technicky a fyzicky zdatných špeciálnych kádrov?

My máme len jednu formu ako spolupracovať, a to prostredníctvom dotácií, ktoré poskytuje rezort obrany. V roku 2007 to bol milión korún s tým, že tieto peniaze išli na konkrétne špecializované projekty. Na tento rok je to trojnásobok, čiže tri milióny korún, ktoré rozdelíme podľa toho, s akými projektmi jednotlivé organizácie prídu. Máme aj iné formy spolupráce s občianskymi združeniami, ktoré majú profesijný vzťah k armáde. Niektoré aktivity organizujeme spoločne a vtedy sa na nich materiálne a finančne podieľa aj náš rezort, pretože my ich dokážeme využiť v procese regrutácie. Samozrejme, že také niečo, ako bol Zväzarm, to bola vynikajúca myšlienka a malo to svoj význam. Teraz máme rôzne špecializované spolky a združenia, napríklad strelcov, historické kluby.

Tradície – to sú princípy, osobnosti a udalosti, ktoré majú vojakov napĺňať pocitom vlastenectva a nemali by sa meniť spolu s vládami...

Do programového vyhlásenia vlády sme si dali záväzok, že budeme rozvíjať tradície budované na významných historických udalostiach a činoch našich predchodcov. Také kľúčové sú pre nás meruôsme roky, Slovenské národné povstanie a celý protifašistický odboj. Začali sme opäť chodiť na Duklu, pripomíname si Povstanie, spolupracujeme so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov. To je história, ktorú netreba meniť a treba si ju patrične uctiť.

Dôležité je venovať sa vojenskej histórii, aj tej dávnejšej. Preto vydávame publikácie, brožúry, organizujeme rôzne semináre a pútavou a zaujímavou formou približujeme historické udalosti mladej generácii. Ako príklad môžem uviesť rekonštrukciu bojov v Starom Tekove počas druhej svetovej vojny. Verejnosť to zaujíma. Na jednej strane je to zábava, ale na druhej strane je to veľmi názorná, málo vídaná pripomienka nie tak dávnej minulosti.

Zhovárala sa Eleonóra BUJAČKOVÁ

Späť