Málotriedky nestrácajú perspektívu

Slovensko, 19. 2. 2008 (Verejná správa 4/2008)

Vo viacerých štátoch, kde sa venovali perspektívnosti malých vidieckych škôl, dospeli k záverom, že menšie školy pri  porovnaní s väčšími sú efektívnejšie, dosahujú lepšie výsledky z hľadiska miery absolvovania školy, lepšia je v nich disciplína žiakov a väčšie zapojenie rodičov do procesu výchovy a vzdelávania. Osobitne efektívne sú pri zvyšovaní úspešnosti žiakov z nízkopríjmových rodín. Hovorí o tom v ďalšom zo svojich príspevkov aj Ing. Pavel Straka z Ústavu prognóz a informácií v školstve .

Málotriedky prešli dlhým a zložitým vývojom. Model základnej školy s jedným učiteľom alebo s triedami s viacerými ročníkmi pretrval od druhej polovice 19. storočia až dodnes. Stalo sa tak napriek zavedeniu škôl s jedným ročníkom v triede, ktorý sa v podmienkach vidieckych alebo izolovaných oblastí neuplatnil. Málotriedky odolali aj pokusom o ich odstránenie pre vyššie náklady na žiaka. Aj keď sú súhrnné štatistiky o málotriedkach ťažko dostupné, jednotlivé pramene ukazujú na ich významné zastúpenie vo väčšine štátov po celom svete. Málotriedky zrejme zostanú aj v budúcnosti. Budú sa prevádzkovať a slúžiť dovtedy, pokiaľ nepominú príčiny ich vzniku.

Zlučovanie malých vidieckych škôl často spôsobí, že žiaci pri školskej dochádzke musia prekonávať veľké vzdialenosti. Niekoľkohodinové cesty do školy znevýhodňujú vidiecke deti. Oberajú ich o čas určený na odpočinok, štúdium a hry. Sprievodným znakom zlučovania malých vidieckych škôl sú aj zvýšené dopravné náklady, ktoré znižujú predpokladané úspory vo výdavkoch na žiaka.

Výskum tiež potvrdil súvislosť medzi stratou školy v obci a zhoršením miestnej ekonomiky. Spravidla dochádza k významnému zníženiu zamestnanosti, maloobchodného obratu, výberu daní a v neposlednom rade i k poklesu majetkových hodnôt. Obce bez škôl majú nižšie príjmy na obyvateľa a väčšie rozdiely pri rozdeľovaní príjmov, vyššie príspevky na obyvateľa z verejných prostriedkov a vyššiu mieru chudobných vrátane detí. Majú menej pracovníkov v odborných a manažérskych profesiách a menej pracovníkov zamestnaných vnútri obce. Nie nezanedbateľnou je skutočnosť, že ceny bytov v obciach bez škôl sú o štvrtinu nižšie oproti obciam so školami.

Signál vitality a úspešnosti

Malé školy slúžia ako významné príznaky sociálnej a hospodárskej úspešnosti i vitality obcí. Pre najmenšie vidiecke obce je prítomnosť málotriedok spojená s mnohými sociálnymi a ekonomickými výhodami. Štruktúra povolaní v dedinských komunitách je kvalitatívne rozdielna ako v ich náprotivkoch bez škôl. Nielenže viac ľudí je zamestnaných vo výhodnejších či priaznivejších kategóriách, ale je tam aj vyššia zamestnanosť v takzvaných „občianskych“ povolaniach, ktoré zastáva ekonomicky nezávislá stredná trieda.

Malé školy upevňujú aj spolupatričnosť či súdržnosť obcí, spájajú obyvateľov (bez ohľadu na vek a postavenie) v účasti na mnohotvárnych a pre obec prospešných aktivitách. Školy často nahradzujú neexistujúce obecné a kultúrne centrá. Sú miestami, kde ľudia môžu sledovať kultúrne a športové podujatia aj s prípadným vlastným aktívnym pôsobením či zapájaním sa do nich. Sú miestom schôdzí spoločenských organizácií a spolkov alebo priestorom na organizovanie politických diskusií. Miesto v nich nachádzajú aj mnohé služby, ako trebárs pobočné knižnice, centrá zdravotnej starostlivosti, športoviská, kurzy a triedy pre vzdelávanie občanov.

Pri rušení málotriednych škôl sa jednoznačne prihliada na ekonomické hľadiská. Málo sa zohľadňujú sprievodné javy a skutočnosti. Jednou z nezanedbateľných stránok zlučovania malých škôl, o ktorej sa málo hovorí a ešte menej sa skúma, je dopad zatvorenia školy na zapojenie miestnych občanov do života školy. Ak obec o školu príde, dochádza k presunu miestneho rozhodovacieho orgánu z obce. Miestnym obyvateľom sa výrazne obmedzí možnosť vyjadriť sa k takým otázkam, ako je vzdelávací program, vzdelávacie štandardy, rozpočet, kvalifikácia učiteľov a postupne sú stále viac vytláčaní z každodenného života školy.

Financovanie málotriedok z verejných rozpočtov je všade vo svete súčasťou finančného systému základných a spravidla aj stredných škôl. Mzdy pedagogických pracovníkov sú záležitosťou štátneho rozpočtu. Náklady na nepedagogických pracovníkov (ktoré sú niekedy súčasťou prevádzkových nákladov), prevádzkové náklady a kapitálové náklady sa pokrývajú zmiešane – zo štátneho rozpočtu a z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Z daňových výnosov a ďalších príjmov obce financujú väčšiu časť kapitálových nákladov. Rozdiely v potrebe prostriedkov na bežné náklady medzi málotriedkami a plneorganizovanými školami, ktoré vyplývajú z menších počtov žiakov v triede, sa vyrovnávajú doplnkovou dotáciou.

Odpoveď na otázku financovania málotriedok z verejných rozpočtov je pomerne jednoduchá. Všade vo svete sa uplatňujú rovnaké zdroje a toky financovania tak pre málotriedky ako aj pre ostatné plneorganizované základné školy. Málotriedky však dostávajú doplnkové prostriedky určené na pokrytie ich zvýšených potrieb, vzhľadom na vyššie náklady. Inak vyjadrené, ak by sme chceli zmeniť spôsob financovania málotriedok u nás, museli by sme zmeniť finančné toky a zdroje regionálneho školstva.

Prevaha výhod nad nevýhodami

Vyššie náklady však automaticky neznamenajú nižšiu efektívnosť málotriedok. Tá je ovplyvňovaná celým radom faktorov a ďalších, už vyššie spomínaných ukazovateľov.

Skúsenosti zo zahraničia ukazujú na spätosť výšky prostriedkov na financovanie málotriedok s uznaním ich výhod, preukázaných v rozboroch zameraných na zhodnotenie nákladovej efektívnosti málotriedok. Pritom spravidla ide o politické rozhodnutie, v ktorom sa prihliada na ekonomické, sociálne, demografické a geografické faktory a výhody tohto organizačného usporiadania škôl.

Zdroje a toky financovania málotriedok, ako súčasti financovania základných škôl, sa v jednotlivých štátoch rôznia. Môže to byť podnet na zamyslenie sa nad prípadnou úpravou systému financovania nášho regionálneho školstva, a tým aj málotriedok z verejných rozpočtov.

Samotné financovanie málotriedok z verejných rozpočtov je súčasťou ich postavenia v systéme základných škôl. Je výslednicou politického rozhodnutia o ich vývoji, ktoré odzrkadľuje odozvu voličov na školské volebné programy politických strán. Ide o veľmi citlivú otázku, ktorej riešenie by nemalo byť krátkozraké, z hľadiska bezprostrednej úspory jednotkových nákladov na žiaka, ale by malo vychádzať zo širších súvislostí v spojení s rozvojom vidieka a národnostne zmiešaných oblastí.

Medzi rozhodujúce predpoklady pre financovanie málotriedok z verejných rozpočtov patrí:

• ich akceptovanie štátom a územnou samosprávou, založené na potrebe ich prevádzkovania;


• stanovenie minimálnej veľkosti jednotlivých tried s viacerými ročníkmi;


• príprava kvalifikovaných pedagógov pre vyučovanie v málotriedkach;


• záujem rodičov;


• poznanie výhod a nevýhod vzdelávania v málotriedkach;


• poznanie nákladovej efektívnosti málotriedok.

V Slovenskej republike odporúčame zachovať v najbližšej budúcnosti súčasný systém normatívneho financovania štandardného vybavenia regionálneho školstva z verejných zdrojov podľa zákona. Ak zriaďovateľ málotriedky splní určené podmienky (napríklad minimálny počet žiakov v triede, maximálna vzdialenosť bydliska žiaka od školy, možnosť ubytovania pre učiteľov, minimálny počet obyvateľov obce, odlúčenosť obce, nevyhovujúce dopravné cesty a podobne) mal by mať nárok na sto percent prostriedkov pripadajúcich na žiaka v predchádzajúcom kalendárnom roku (prepočítaných koeficientom inflácie). Ak stanovené podmienky zriaďovateľ nespĺňa, malo by sa vychádzať z doterajšieho garantovaného minima finančných prostriedkov na jedného žiaka pre zriaďovateľov málotriedok (95 percent prostriedkov pripadajúcich na žiaka v predchádzajúcom kalendárnom roku). Inou možnosťou je zvýhodnenie normatívu týchto škôl koeficientom. Všetky prostriedky, ktoré škola získa z neverejných zdrojov, by sa mali vynaložiť na zabezpečenie nadštandardnej úrovne vyučovacieho procesu a mimoškolských aktivít.

Právne i humánne zretele

Prevádzkovanie málotriedok je nevyhnutné zachovať aj v budúcnosti. Vyžadujú si to miestne podmienky. Ide v podstate o pokračovanie v zabezpečovaní dvoch základných úloh. Jednou nich je napĺňanie ústavných práv detí na vzdelávanie v rodnom jazyku v oblastiach obývaných príslušníkmi národnostných menšín. Druhou úlohou je umožniť veľmi malým deťom, ktoré žijú v ťažko dostupných a riedko obývaných oblastiach, vzdelávanie v blízkosti ich domovov, čo je ich základné ľudské právo. V neposlednom rade ide aj o realizáciu práva rodičov slobodne si vybrať školu pre svoje dieťa.

Málotriedky, ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia, majú viac výhod ako nevýhod pre žiakov, rodičov, učiteľov i obce. Aj z hľadiska výsledkov žiakov vo všeobecnovzdelávacích testoch sa minimálne vyrovnajú plneorganizovaným školám. Vykazujú dobré výsledky pri práci s deťmi s vývojovými poruchami učenia, vytvárajú široké možnosti pre tvorivú pedagogickú prácu a didaktické inovácie, umožňujú dobrú spoluprácu s materskou školou. Vzájomné spolupôsobenie týchto škôl môže priniesť výhody v pedagogickej aj v ekonomickej oblasti. Prostriedky na podporu týchto škôl z verejných zdrojov sú skutočnou investíciou do budúcnosti detí. Preto ich treba všestranne podporovať ako humánne riešenie vzdelávania žiakov.

Pavel STRAKA

Späť