|
|
Čerpať z cudzej skúsenosti sa vyplatí
Slovensko, 5. 3. 2008 (Verejná správa 5/2008)
Právna veda a prax si dnes vyžadujú úzke prepojenie. Ukážkou takejto symbiózy je publikácia Jak uzavírat obchodní smlouvy, ktorá vyšla u našich susedov už druhý raz. Vznikla spoločným úsilím prof. JUDr. Petra Hajna, DrSc., a prof. JUDr. Josefa Bejčka, CSc., Táto autorská dvojica pôsobí na katedre obchodného práva Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Kniha sa vo svojich štyroch častiach komplexne venuje uzatváraniu obchodných zmlúv. Jej potrebu si vyžiadala samotná prax. V súčasnosti, keď sa pripravujú podstatné zmeny českého súkromného práva, je takýto poradca dvojnásobne vítaný. Výklad platného zmluvného práva už nemá veľkú perspektívu a tak autori písali predovšetkým o ľudských postojoch a schopnostiach pri zmluvnej činnosti. Tým je publikácia zaujímavá aj pre slovenských čitateľov.
Keď si jeden z autorov znovu prečítal pôvodný text prvého vydania, len si povzdychol, že ľudia sa odvtedy príliš nezmenili a ich povahy zrejme už od praveku podliehajú len nepatrným novelizáciám. Aj preto môže obstáť v pôvodnej podobe časť knihy nazvaná Kto tvorí zmluvy. Rovnako to platí aj pre záverečnú časť Organizačné normy a zmluvná činnosť, pretože aj poznatky o tom, ako riadiť pomocou normatívnych opatrení, zostávajú stále v platnosti. K nej pridali autori aktuálne poznatky o tom, ako usporiadať ekonomické - často aj ľudské - spolužitie spoluvlastníkov.
Prvá časť knihy si vyžiadala podstatné prepracovanie z hľadiska obsahového i štýlového, ako to naznačuje už nový názov V objatí zmluvnej slobody. Ukázalo sa, že osobitnú pozornosť si zaslúžia zmluvy, uzatvárané pri nakladaní s osobným majetkom, najmä tým reštituovaným. Často totiž ide o transakcie, ktorých právna náročnosť a majetkový význam sú porovnateľné so zmluvami, ktoré uzatvárajú podnikateľské subjekty. Kniha sa preto zaoberá aj otázkami, ktoré podľa odborného názvoslovia nie sú výslovne obchodné, napríklad zmluvami o nájme nehnuteľností, nebytových priestorov i bytov.
Autori rozoberajú i niektoré okolnosti zmluvných rokovaní, ktoré majú charakter skôr psychologický a postojový. Tie sú pritom svojím dopadom na priebeh i výsledok jednania rovnako dôležité ako právne znalosti. Zmluvná sloboda spočíva ani nie tak v tom, že si človek môže robiť to, čo chce, ale skôr v tom, aby mu nikto nerobil to, čo nechce. Jej využitie preto nezávisí len od právnych znalostí a techník, ale aj od psychologicky podmienenej flexibilitya dohodovacej obratnosti. Predovšetkým takéto poznatky a skúsenosti zozbieral profesor Bejček, ktorý sa venoval v tretej časti knihy zmluvným schopnostiam.
Autori zdôrazňujú, že nemajú ambíciu nahradiť iné knihy o obchodných zmluvách, ktoré sa zaoberajú kontraktačnou technikou alebo vysvetľujú a komentujú zákonný text. Naopak, predpokladajú, že tieto pramene bude mať čitateľ i tak poruke. Rozhodne však musí mať k dispozícii texty platných právnych noriem i zásadné rozhodnutia súdu, ktoré takú úpravu dotvárajú. Knižka je síce napísaná v originálnom štýle „o práve bez paragrafov“, autori sa však stále hlásia k myšlienke svojich učiteľov, že „krátke nahliadnutie do zákona je niekedy lepšie než dlhé filozofovanie“.
Jednotlivé časti knihy sú relatívne nezávislé – čitateľ sa nimi môže zaoberať výberovo alebo preskakovaním, podľa svojho pracovného alebo študijného zamerania, podľa svojich momentálnych úloh a nálady. Pri takom poňatí sa už skoršie vydanie nemohlo celkom vyhnúť tomu, že o niektorých námetových oblastiach sa píše v rôznych častiach. Opakovanie určitých tém - najmä z rôznych zorných uhlov, s použitím rôznych príkladov a s mierne odlišným autorským prístupom - môže byť ak už nie matkou múdrosti, tak aspoň cestou k lepšiemu uvedomeniu si určitých skutočností.
Alena PAULIČKOVÁ
Späť
Pridať komentár.
|