Dobré zdravie si nestačí iba želať

Slovensko, 31. 3. 2008 (Verejná správa 6/2008)

Analýzy svetových i domácich odborných zdravotníckych inštitúcií ukazujú, že zdravotný stav Slovákov nie je dobrý. Toto konštatovanie je založené na nadmernom výskyte a existencii ochorení obehovej sústavy, nádorov, chorôb dýchacej sústavy, vonkajších príčin ochorení i chorôb tráviaceho traktu. Týchto päť ochorení je i najčastejšou príčinou úmrtí obyvateľov Slovenska. Alarmujúci je najmä poznatok, že spomínané choroby sa v našich zdravotníckych štatistikách objavujú v násobkoch častejšie ako u našich susedov. Aj miera úmrtnosti je vysoko nad priemerom ostatných krajín.

Akútne klinické ochorenia sa na Slovensku premietajú do celého radu nepriaznivých skutočností. Zo sociálneho hľadiska majú vplyv na životnú úroveň človeka i na celkovú kvalitu života. Nižšia je v porovnaní s okolitými krajinami a ďalšími štátmi európskeho spoločenstva stredná dĺžka života. Skrátený produktívny vek a neúmerne vysoká práceneschopnosť majú z hospodárskeho zreteľa negatívny dopad na produktivitu práce a v konečnom dôsledku sa odrážajú aj v spoločensky pridanej hodnote, ako základnom sociálno-ekonomickom kritériu efektívne prosperujúcej spoločnosti. Dobré zdravie je základom trvalo udržateľného ekonomického rastu. V základných materiáloch Svetovej zdravotníckej organizácie sa hovorí, že zdravie je predpokladom pohody i kvality života. Minimálna úroveň zdravia patrí podľa viacerých medzinárodných organizácií medzi základné ľudské práva, pretože iba zdravý človek má kapacitu personálne rásť, zarábať si na živobytie a realizovať svoje predstavy.

Výrazne podkapitalizovaný sektor

Na prvý pohľad by sa zdalo, že na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti sa u nás vynakladajú nemalé finančné prostriedky. Do slovenského zdravotníctva sa v rokoch 2000 – 2006 investovalo zo štátneho rozpočtu 326 miliónov 558 tisíc eur bez ostatných verejných a súkromných zdrojov. Kapitola ministerstva zdravotníctva mala najviac prostriedkov v rokoch 2001 (60,865 milióna eur) a v roku 2002 (59,656).

V ekonomickej praxi sa na hodnotenie miery investícií využíva podiel tvorby hrubého fixného kapitálu k hrubému domácemu produktu. Vo všeobecnosti platí, že v rozvíjajúcich sa ekonomikách je jeho hodnota okolo 25 percent a naopak, v prípade stabilnejších ekonomík klesá na 15 až 20 percent. Na Slovensku sa v spomínanom období miera tohto ukazovateľa pohybovala medzi ôsmymi až pätnástimi percentami. To sa zvyčajne považuje za výraznú podkapitalizáciu. Slovenské zdravotníctvo bolo v uplynulých rokoch výrazne finančne podvýživené.

Dobré zdravie si nestačí iba želať. Pre dobré zdravie obyvateľov treba investovať do medicínskej materiálno-technickej bázy i preventívnych a osvetových programov. Význam, dôležitosť a najmä efektívnosť i hospodárnosť preventívnej zdravotnej starostlivosti sa dokonca nadraďuje kuratívnej – ústavnej zdravotnej starostlivosti. Podľa Vyhlášky ministerstva zdravotníctva č. 770/2004 Z. z sa za zariadenia ústavnej starostlivosti považujú všeobecné nemocnice, špecializované nemocnice, prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne, liečebne, hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti a zariadenia biomedicínskeho výskumu. V Správe o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva SR, ktorú schválila vláda svojim uznesením č. 462/2007 vlani koncom mája, sa uvádza, že na Slovensku je 172 takýchto zariadení: 73 všeobecných nemocníc, fakultných nemocníc a nemocníc s poliklinikou; 52 špecializovaných nemocníc a 47 ostatných zariadení. Tieto počty potvrdzujú existenciu rozvinutej i celoplošne rozvrstvenej siete zdravotníckej infraštruktúry na Slovensku. Vo vyše pol stovke špecializovaných zariadení pôsobia ústavy srdcovo-cievnych chorôb, onkologické ústavy, ústavy a sanatóriá pre pľúcne choroby, nemocnice orgánov štátnej správy, psychiatrické liečebne i detské liečebné ústavy. Väčšina zdravotníckych zariadení má formu obchodnej spoločnosti a právnu subjektivitu, pričom pôsobia ako akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným alebo neziskové organizácie. Ich vlastníkom alebo spoluzakladateľom sú aj štátne orgány a orgány samosprávy.

V jednotlivých krajoch pôsobí aj vyše 8790 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo sú popri všeobecných a špecializovaných pracoviskách aj stacionáre, polikliniky, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, samostatné zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, mobilné hospice a stanice záchrannej zdravotnej služby.

Privatizácia ublížila pacientom

Poznatky ukazujú, že privatizáciou zdravotníckych zariadení a individualizáciou poskytovateľov ambulantnej zdravotníckej starostlivosti, polikliniky ako funkčné celky viacerých všeobecných a špecializovaných ambulancií, ktoré mali naporúdzi spoločné vyšetrovacie a laboratórne zložky, postupne zanikli. Funkčná, dostupná, bezpečná a časovo nenáročná logistika a starostlivosť o pacienta, ktorý nachádzal komplex medicínskych služieb pod jednou strechou, sa narušila. Ambulancie dnes nájdeme všelikde – v bývalých nákupných centrách, v rodinných domoch, roztrúsené v bytoch i nebytových priestoroch po sídliskách... Výsledkom tohto procesu je nehospodárne a neefektívne roztrieštenie ambulantnej starostlivosti. Analýza 7596 zdravotníckych zariadení podľa komplexnosti poskytovaných lekárskych odborností v roku 2007 ukázala, že len 217 je takých, kde možno nájsť päť a viac ambulanciií – všeobecného lekára (pre dospelých, deti a dorast), gynekológa, internistu a špecialistu zameraného na diagnózy, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtí: chirurgia a úrazová chirurgia (to znamená vonkajšie príčiny ochorení a úmrtí ), kardiológia a neurológia (ochorenia obehovej sústavy), klinická a radiačná onkológia (nádory), pneumológia a ftizeologia, klinická imunológia a alergológia (ochorenia dýchacej sústavy) a gastroenterológia (ochorenia tráviacej sústavy).

V úvode sme konštatovali, že medzi zdravím a ekonomikou existuje obojsmerný vzťah. Sú spojené nádoby. Zdravie slúži ako vstupný kapitál pre produkciu a prostriedky získané ekonomikou sú zároveň istinou na udržiavanie a zlepšovanie zdravotného stavu. Zdravá populácia potrebuje na zdravotnú starostlivosť menej prostriedkov, čo umožňuje efektívnejšie investovať prostriedky do iných oblastí. Chorobnosť z týchto zdrojov ukrajuje, spôsobuje vyššie absentérstvo v práci, vplýva na vyššie výrobné náklady.

Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie horšiu úroveň zdravotného stavu obyvateľstva. Rozdiely signalizujú indikátory zdravia, ktorými sú stredná dĺžka života pri narodení a štandardizovaná miera úmrtnosti. Aj keď má stredná dĺžka života na Slovensku od roku 1970 stúpajúci trend, stále je v porovnaní s krajinami bývalej európskej pätnástky o päť rokov nižšia.

Hlavné príčiny hospitalizácií i úmrtí sme spomínali. Ochorenia obehovej sústavy tvoria vyše 15 percent všetkých hospitalizácií, choroby tráviacej sústavy 9,5 percenta, nádory bezmála 9 percent, ochorenia dýchacej sústavy 8 percent a vonkajšie príčiny úmrtí tiež vyše 8 percent. Tieto diagnózy sa od roku 2000 podieľajú na celkovej hospitalizácii vyše 50 percentami.

Najčastejšie ochorenia žien sú ochorenia obehovej sústavy, ktoré podľa štatistiky z roku 2005 tvorili až 13,9 percent všetkých hospitalizácií žien. Druhou najčastejšou diagnózou u žien sú nádory (8,3 percenta). Štatistiku týchto nemocí najvýraznejšie ovplyvňuje rakovina prsníka. Na základe údajov WHO je to až 15 percent všetkých nádorových ochorení žien. Muži najčastejšie trpia na ochorenia obehovej sústavy (17,4 percenta) a druhou najčastejšou diagnózou sú vonkajšie príčiny ochorení a úmrtí (12 percent). Mieru úmrtnosti obyvateľov Slovenska v porovnaní s EÚ približuje priložená tabuľka.

Negatívne trendy výrazne ovplyvňuje i zdravotný stav rómskej populácie, kde je trebárs podiel kardiovaskulárnych ochorení na predčasnej mortalite vyše 2,5 krát častejší než v majoritnej populácii.

Celkový podiel piatich uvádzaných hlavných príčin úmrtnosti obyvateľov Slovenskej republiky má stúpajúci trend od roku 1968. Kým v krajinách európskeho spoločenstva v roku 2004 sa týchto päť príčin podpísalo pod 86 percent úmrtí, na Slovensku to bolo vyše 93 percent. Z analýzy zdravotného stavu obyvateľstva SR jednoznačne a prioritne vyplýva potreba akútnej klinickej liečby ochorení takzvanej „skupiny 5“, ktorú je možné zabezpečiť len vo vybraných všeobecných a špecializovaných nemocniciach.

Neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o zdravie ľudí je i prevencia ochorení. Jej význam je vo včasnom zachytení rizikových faktorov ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva. U žien môže výrazne predchádzať výskytu rakoviny krčka maternice i pri odhaľovaní výskytu rakoviny prsníka. Je evidentné, že s rastom počtu preventívnych vyšetrení, klesá miera úmrtnosti na tieto diagnózy. V Slovenskej republike však zatiaľ chýba legislatíva, ktorá by ukotvovala povinnosť absolvovať takéto lekárske prehliadky.

Emil SEMANCO

Späť