Nervozita nie je dobrý spolujazdec

Slovensko, 2. 4. 2008 (Verejná správa 7/2008)

V súlade s prijatou európskou politikou si naša krajina zaumienila zvýšiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vláda v programovom vyhlásení deklaruje, že uskutoční opatrenia, ktoré by viedli k väčšej bezpečnosti pozemných komunikácií a zabezpečí náležitú dopravnú výchovu a osvetu. V koncepčných materiáloch sa hovorí o zámere znížiť počet dopravných nehôd až o polovicu. V Európskej charte bezpečnosti cestnej premávky sa Slovensko zaviazalo znížiť do roku 2010 počet úmrtí na cestách pod tristo.

V roku 2006 zahynulo na slovenských cestách pri dopravných nehodách 579 a v minulom roku 627 ľudí. Počet dopravných nehôd v obidvoch rokoch prevýšil šesťdesiattisíc. Vlaňajšie štatistiky ukazujú, že priemerne pri každej deväťdesiatej siedmej dopravnej nehode ktosi zahynul. Zvýšil sa aj počet dopravných nehôd, ktoré zanechali na ich účastníkoch trvalé následky. Takéto kolízie tvoria bezmála 14 percent z celkového počtu dopravných nehôd. Pre úplnosť dodajme, že pri 61 051 dopravných nehodách v roku 2007 sa ťažko zranilo 2 029 a ľahko 9 283 osôb. Najviac dopravných nehôd bolo na území Bratislavského (13 043) a Žilinského kraja (8 459). Najviac ľudí pri dopravných kolíziách zahynulo v Prešovskom (97), v Nitrianskom (87), Banskobystrickom (87) a Trnavskom kraji (86).

Vývin dopravnej nehodovosti od roku 1997, počty a porovnanie dopravných nehôd za posledné dva roky aj so smrteľnými následkami približuje tabuľka a dva priložené grafy.

Vygumovaná dedina

„Každý rok dopravné nehody vygumujú z mapy Slovenska jednu menšiu dedinu so šesťsto obyvateľmi“, názorne predstavoval dopravno-bezpečnostnú situáciu hovorca Prezídia Policajného zboru Martin Korch. Aj keď sa v posledných desiatich rokoch počty vyhasnutých životov pri haváriách udržiavajú zhruba na tej istej úrovni, šesťsto obetí za rok je veľmi vysoké číslo. Zarážajú aj neslávne primáty Bratislavského kraja a hlavného mesta v počte nehôd i usmrtených. V počte smrteľných nehôd je na tom Bratislava horšie ako Praha a súperiť môže dokonca s Viedňou. V uliciach Bratislavy prišlo vlani o život 26 ľudí. V miliónovej Prahe zaevidovali v minulom roku pri dopravných nehodách iba 33 úmrtí a vo Viedni, ktorá má poldruha milióna obyvateľov, v uplynulých dvadsiatich rokoch klesol počet takto usmrtených osôb o 75 percent!

„Polícia si uvedomuje, že dopravné nehody sú u nás najväčším zabijákom,“ komentoval neradostné štatistiky policajný hovorca. „Narastá počet vozidiel, cestná sieť sa rozširuje a modernizuje veľmi pomaly a kapacitne nepostačuje. K tradičným príčinám, ktoré tvorí súčet vysokej rýchlosti a nepozornosti, súčin rýchlosti a nedodržania vzdialenosti a napokon nedávanie prednosti v jazde i neochota veľkomestských šoférov deliť sa o jednu cestu s ostatnými vodičmi, pribúdajú ďalšie negatívne aspekty. Svoju daň si vyberá aj nová smrtiaca kombinácia: silné auto a neskúsený vodič. V uliciach miest sa pohybuje čoraz viac mladých, nevyjazdených vodičov v silných a výkonných automobiloch., v rukách ktorých sa takéto stroje stávajú zbraňou.“

Vodiči motorových vozidiel s celoslovenskou bilanciou 53 730 dopravných kolízií majú na vlaňajšej nehodovosti bezmála deväťdesiatpercentný podiel. Pri haváriách, ktoré zavinili, prišlo o život 479 osôb (76,4 percenta a z celkového počtu usmrtených). Na tejto bilancii sa vodiči nákladných vozidiel podieľali 7 088 nehodami, pri ktorých umrelo 59 osôb. Motocyklisti zavinili 631 nehôd a vyhaslo pri nich 37 životov. Chodci sa podpísali pod 2 357 dopravných kolízií, po ktorých bolo treba tlačiť 208 smútočných oznámení.

Varujúci rebríček

Prieskum Európskej únie ukázal, že Slovensko má zlé a nebezpečné cesty. V rebríčku bezpečnosti európskych ciest, ktorý podľa počtu usmrtených na stotisíc obyvateľov v dvadsiatich troch krajinách spoločenstva zostavil výbor EÚ pre dopravnú bezpečnosť a nórska dopravná služba, sme obsadili ôsme miesto od konca s indexom 12,6. Podľa tohto kritéria najbezpečnejšie sú cesty v Holandsku (4,6), Nórsku (4,9) a vo Švédsku (4,9). Najnebezpečnejšie cesty majú Gréci – 15,9 usmrtených na stotisíc obyvateľov. Ďalšie miesta v tomto smrteľnom prepadlisku obsadilo Poľsko, Belgicko, Slovinsko, ale aj Maďarsko a Česko. Z hľadiska celkového počtu smrteľných dopravných nehôd je najnebezpečnejšie Taliansko, kde sa až 13 percent všetkých dopravných nehôd skončilo vlani smrťou aspoň jedného z cestujúcich alebo účastníka nehody.

O predposlednom mieste Poľska novinárka Malgorzata Wojcieszyńska povedala: „Stav poľských ciest je hrozný. Všetky vlády sa tvárili, že je to ich priorita, ale v praxi to tak nevyzerá. Na Slovensku sú cesty lepšie a v porovnaní s rozlohou je tu aj viac diaľnic. Poľskí vodiči sú často drzí, ale na slovenských cestách neraz vidím šoférov bez základnej abecedy slušnosti.“

Tomaio Okamura, člen prezídia Asociácie českých cestovných kancelárii a agentúr, ako hlavné príčiny nebezpečnosti českých ciest označil stres a nesústredenosť vodičov. „Po českých cestách sa pohybuje veľa arogantných a agresívnych ľudí,“ povedal.

Nervozita nie je dobrý spolujazdec. Preto je zaujímavý aj názor nášho reprezentanta v ľadovom hokeji Richarda Lintnera, ktorý dlho pôsobil v zámorí, ale i v Škandinávii.

„Vo Švajčiarsku sa výška pokuty odvíja aj od zárobku. Majitelia drahých áut si preto toľko nedovoľujú. Švédska mentalita je zas taká, že kde je predpísaná šesťdesiatka, idú päťdesiatkou. Stretnúť v tejto krajine policajta na ceste je udalosť. Najbezpečnejšie som sa cítil na amerických cestách, kde je hustá sieť širokých autostrád. V mladosti som tlačil na plynový pedál viac. Pobyt v týchto krajinách ma však šoférsky vychoval.“

Na slovenských cestách sa zatiaľ necíti bezpečne ani holandský majiteľ jazykovej školy Ed Wienk: „V Holandsku sú všade radary a len málokto si trúfne povolenú rýchlosť prekročiť. Iný je i prístup polície. S dopravným policajtom sa nevyjednáva – ako o tom občas počujem tu.“

Je zaujímavé, že kým Holandsko je v bezpečnosti ciest prvé, susedné Belgicko sa v rebríčku ocitlo takmer na chvoste, aj keď má najhustejšie diaľničnú sieť na svete. Domáci sa obhajujú, že na ich bezplatné cesty prichádza množstvo zahraničných kamiónov. Belgičania podľa všeobecnej mienky však nie sú najlepší šoféri. Autoškoly sú drahé, preto si zaplatia iba minimálny počet hodín a vodičsky pologramotní zamieria na cesty...

„Slováci sú ako vodiči nedisciplinovaní,“ hovorí viceprezident ústredného automotoklubu Milan Černák. „Neviem, či by ste niekde inde v Európe videli vodiča obiehať bez smerovky alebo prechádzať železničným priecestím, ak svieti červené výstražné svetlo. Autoškolám chýba väčšia profesionálna úroveň i autorita inštruktorov. Mladí absolventi, len čo splnia povinné penzum, hneď sa idú predvádzať na cesty vo veľkých a silných autách. Nemajú rešpekt ani zábrany. Mnohé ťažké nehody spôsobujú neskúsení vodiči, čo sa precenia. Vozový park je zastaraný. Väčšina Slovákov nemá na nové autá, kupujú ojazdené, väčšinou za dobrú cenu, ale najprísnejšie bezpečnostné požiadavky už nespĺňajú. Aj cesty vyššej kategórie často nespĺňajú normy. Kamióny vyjazdia koľaje,a dlho sa čaká na opravu. Stav vozovky pritom výrazne vplýva na ovládateľnosť vozidiel. To isté v mestách, kde rozhorúčený asfalt deformuje MHD. Severským krajinám v tomto smere klimatické podmienky nahrávajú, ale určite nie v tom je dôvod ich vyššej dopravnej bezpečnosti i priaznivejších štatistík.“

Emil SEMANCO

Späť