Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 2. 4. 2008 (Verejná správa 7/2008)

Pri príležitosti historicky nového členenia cirkevných diecéz na Slovensku prijal Ivan Gašparovič Mons. Stanislava Zvolenského, arcibiskupa, metropolitu Bratislavskej arcidiecézy a Mons. Tomáša Galisa, žilinského diecézneho biskupa. Prezident je presvedčený, že cirkev na Slovensku má svoje miesto a vytvorenie nových diecéz privítal. „Morálka je základom dobrej ľudskej, humánnej a solidárnej spoločnosti“, povedal. Podľa neho viera oddávna zohrávala na Slovensku významnú úlohu v časoch, keď bola ohrozená kultúra a jazyk slovenského národa.

V rámci prijatí zahraničných hostí prezident rokoval s veľvyslancom USA Vincentom Obsitnikom. Zaoberali sa najmä memorandom o porozumení, ktoré vo Washingtone podpísal minister vnútra Robert Kaliňák, ako aj perspektívou zrušenia vízovej povinnosti pre slovenských občanov. Venovali sa aj pripravovanému summitu NATO v Bukurešti a vzťahom medzi USA a EÚ. Ivan Gašparovič je presvedčený, že podpis memoranda „je dobrý signál pre našich občanov, najmä pre mladých ľudí, ktorí budú môcť chodiť do USA za trochu iných podmienok ako doteraz, a že to bude aj ekonomicky prijateľnejšie.“

V nadväznosti na toto stretnutie prijal prezident Jána Figeľa, člena Európskej komisie, ktorý je zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Diskutovali o inštitucionálnej reforme Európskej únie a o ratifikácii Lisabonskej zmluvy, o vstupe Slovenska do eurozóny a o aktuálnej situácii v Kosove po vyhlásení jeho nezávislosti. Podľa prezidenta ratifikácia Lisabonskej zmluvy predstavuje pre Slovensko prioritu v európskej politike. Ide o podporu zamestnanosti, sociálnej solidarity, prípravy na ďalšie rozširovanie, hospodársky rozvoj, energetickú bezpečnosť, migráciu, klimatické zmeny a boj proti medzinárodnému terorizmu. Je presvedčený, že únia bude po prijatí zmluvy schopná fungovať efektívnejšie a transparentnejšie. V súvislosti so situáciou v Kosove a otázkou uznania jeho nezávislosti povedal, že napriek tomu, že Slovensko je za jednotnú Európsku úniu, uznať jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova sa zatiaľ nechystá. Prvoradá je stabilita a bezpečnosť nielen Kosova, ale celého regiónu západného Balkánu a jeho európska perspektíva.

O týchto témach rokoval Ivan Gašparovič aj s macedónskym prezidentom Brankom Crvenkovskim. Obaja najvyšší predstavitelia vyzdvihli význam stretnutia, na ktorom prerokovali bilaterálne vzťahy i aktuálne multilaterálne otázky, súvisiace najmä s ambíciami Macedónska vstúpiť do Severoatlantickej aliancie i do Európskej únie. Slovenská republika ako člen OECD zaradila túto krajinu v rámci poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci do zoznamu prioritných krajín. Oceňujeme jej pripravenosť byť spoľahlivým partnerom Európskej únie a stabilizujúcim faktorom v regióne.

Vzhľadom na blížiaci sa termín vstupu Slovenska do zóny spoločnej európskej meny prijal prezident guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka. Analyzovali pozitíva i negatíva súvisiace s procesom prechodu na euro. Ivan Gašparovič konštatoval, že informácie šéfa centrálnej banky ho uspokojili a dodal: „Euro je určitou garanciou pre našich občanov v budúcnosti, ak by dochádzalo k nejakým recesiám v rámci Európy alebo sveta.“ Vyzdvihol tiež ubezpečenie guvernéra, že po 1. januári 2009 nedôjde k nejakému veľkému nárastu cien. Guvernér ocenil stretnutie s hlavou štátu, na ktorom si vymenili názory aj na celkové smerovanie slovenskej ekonomiky, Európy, či na aktuálne globálne problémy vyplývajúce z americkej hypotekárnej krízy.

Prezident ani v tomto období neporušil tradíciu stretnutí s občanmi. Na pracovnom výjazde vo Svite ho privítal primátor Rudolf Abrahám a poslanci mestského zastupiteľstva. Podľa Ivana Gašparoviča sme dnes úspešnou demokratickou a dynamicky sa rozvíjajúcou krajinou. Ocenil, že vláda dokázala nadviazať na pozitíva reforiem svojich predchodcov a že postupne do nich zapracováva aj sociálne prvky, ktoré vyplývajú z Ústavy SR. „Štát sa musí postarať o zdravie občana, o jeho bezpečnosť, vzdelanie, ale aj o zdravé životné prostredie,“ zdôraznil. Vyjadril tiež podporu vstupu Slovenska do eurozóny a dodal, že je presvedčený, že sa nám podarí prijať spoločnú európsku menu už začiatkom budúceho roka. Vláda bude podľa prezidenta musieť po prijatí eura pomôcť najmä dôchodcom a sociálne najcitlivejším vrstvám obyvateľstva.

Počas pracovného výjazdu prezident navštívil aj mesto Vysoké Tatry. Primátor Ján Mokoš ho informoval o zámeroch nového územného plánu a zonácie Tatranského národného parku, ktoré umožnia ďalší rozvoj cestovného ruchu, športového využitia lokalít i rozšírenia liečebných zariadení. Tatry si podľa primátora musia poradiť aj so zostatkami škôd zapríčinených katastrofou v novembri 2004. Prezident vyzdvihol postavenie Vysokých Tatier ako významnej súčasti prírodného, ekologického a kultúrneho dedičstva. Región Tatier a Tatranského národného parku ponúka možnosti významného rozvoja cestovného ruchu a turistiky. Predstavitelia samosprávy prezidenta oboznámili aj s projektom výstavby bezbariérových turistických chodníkov.

Hoteliéri a podnikatelia v oblasti služieb sa prezidentovi posťažovali na slabú propagáciu Tatier a Slovenska v zahraničí. „Potrebujeme sa prezentovať viac ako doteraz. Musíme svetu ukázať to pekné, čo doma máme,“ uviedol na margo prezentácie cestovného ruchu na Slovensku prezident. Primátor konštatoval, že situácia v propagácii tatranských turistických centier sa v ostatnom čase zlepšila, a to najmä na úrovni jednotlivých zariadení cestovného ruchu a mesta.

Domácich Tatrancov trápi aj osud stredísk v Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese. Majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970 dostali Vysoké Tatry na mapu najvýznamnejších zimných športových stredísk sveta, v čom treba pokračovať. Prezident označil úsilie Tatrancov navrátiť športovú slávu Tatrám za opodstatnené.

Po návrate do Bratislavy sa venoval ústavným povinnostiam. V tomto kontexte vymenoval piatich sudcov bez časového obmedzenia a prijal poverovacie listiny od veľvyslancov Namíbie, Vietnamu, Tanzánie a Panamy.

Späť