Prieťahy aj pri vymáhaní výživného

Slovensko, 18. 4. 2008 (Verejná správa 8/2008)

V agende verejného ochrancu práv dominujú – ako sme to už ukázali na mnohých príkladoch – porušenia ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Porušenia tohto práva sa týkajú, žiaľ, aj štátom ostro sledovaných záujmov detí. Z tejto kategórie sú dva nasledujúce prípady, s ktorými sa verejný ochranca práv rozhodol oboznámiť parlament prostredníctvom svojej najnovšej Správy o činnosti.

Na verejného ochrancu práv „snáď už ako na poslednú inštitúciu“ sa obrátila vysokoškoláčka z Bratislavy, dcéra rozvedených rodičov. Výživné pre ňu a jej brata vymáha od otca ich matka už takmer desať rokov. Pre zdĺhavé vybavovanie orgánov činných v trestnom konaní stále neúspešne. Ku dňu podania podnetu výška výživného pre oboch súrodencov podľa informácií študentky presahovala sumu 200 000 korún.

Zápisnicu o oznámení skutočností, nasvedčujúcich spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy, spísali na úrade justičnej a kriminálnej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru ešte vo februári 2003, keď sa začalo aj trestné stíhanie. Neukončili ho však ani napriek viac ráz konštatovaným prieťahom. V júni 2003 vzniesli proti otcovi obvinenie, v novembri toho istého roku bolo proti nemu vznesené rozšírené obvinenie za ďalší skutok. V období od augusta 2006 do apríla 2007 však pre neprítomnosť obvineného trestné stíhanie prerušili. Dozorujúci prokurátor po previerke vyšetrovateľovi vrátil spis aj s pokynmi na jeho doplnenie.

Verejný ochranca práv preukázal, že úrad justičnej a kriminálnej polície postupoval v prípade plynulo iba do vznesenia rozšíreného obvinenia. V ďalšom období vykonal len výsluch svedkyne a až po uplynutí takmer dvoch rokov (v máji 2006) dal podnet na podanie návrhu na vydanie príkazu na zatknutie. Nečinnosť úradu, respektíve konkrétneho vyšetrovateľa, nebola v tomto období odôvodnená. Verejný ochranca práv požiadal riaditeľku okresného riaditeľstva Policajného zboru, aby osobne dohliadla na plynulosť trestného konania v tomto prípade a prijala opatrenia, ktoré povedú k jeho skončeniu v primeranej lehote. To sa aj stalo, pretože už v októbri 2007 vyšetrovateľ predložil okresnej prokuratúre návrh na podanie obžaloby.

Slová z ďalšieho podnetu adresovaného verejnému ochrancovi práv zneli priam zúfalo: „Žiadam Vás o pomoc! Moja dcéra bola sexuálne zneužitá.“ Matka trojročného dievčatka nám napísala, že polícia, prokuratúra, súd a úrad práce sociálnych vecí a rodiny ani v takomto otrasnom prípade nekonajú. Vymenovaný kurátor jej dcéru, ktorej záujmy má chrániť, ani raz nevidel. Nepodnikol žiadne kroky ani na dosiahnutie cieľa, „aby dieťa už nebolo vystavené psychickému týraniu zo strany otca.“

Právnici našej kancelárie bezodkladne preskúmali podnet na príslušných orgánoch verejnej správy. V časti, týkajúcej sa konania, ktoré sa viedlo na úrade justičnej a kriminálnej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru, vykonávala previerku vyšetrovacieho spisu dozorujúca prokurátorka. Preskúmaním námietok proti postupu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne voči postupu opatrovníka dcéry, verejný ochranca práv zistil nasledovné: v máji 2007 vyšetrovateľka vypočula opatrovníka ako svedka. Do zápisnice uviedol, že k samotnej veci sa vyjadriť nevie a s prípadom sa oboznámil len z vyšetrovacieho spisu. Po oboznámení sa s predmetom vyšetrovania sa k trestnému konaniu pripojil a žiadal, aby bol páchateľ za svoj čin potrestaný. Zo zápisnice z výsluchu ďalej vyplynulo, že opatrovník sa vyhlásením pred orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom vzdal procesných práv, ktoré mu zákon priznáva, ako aj svojho práva preštudovať vyšetrovací spis.

Verejný ochranca práv aj v tejto časti podnetu dal za pravdu matke dieťaťa. Preukázal, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonal v období od februára 2007 do dňa vybavenia podnetu žiadne opatrenia na ochranu práv maloletého dievčatka, zaručených v článkoch 3 a 4 Dohovoru o právach dieťaťa. Opatrovník mal procesné postavenie poškodeného. Podľa Trestného poriadku mal teda v tomto konaní právo vyjadriť sa, či súhlasí s trestným stíhaním, mal právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu. Mohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, mal právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom zákonom.

Správanie sa opatrovníka, ktorý nevyužil ani jedno z týchto práv a vzdal sa aj práva na preštudovanie spisu v tomto konaní, označil verejný ochranca práv z hľadiska ochrany záujmov dieťaťa za neprípustné. Konštatoval, že nečinnosťou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny došlo k porušeniu článkov 3 a 4 Dohovoru o právach dieťaťa. Upozornil riaditeľku tohto úradu, aby zabezpečila aktívne sledovanie veci v mesačných intervaloch a prijala ďalšie konkrétne opatrenia.

Späť