Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 18. 4. 2008 (Verejná správa 8/2008)

Najvýznamnejšou zahraničnopolitickou aktivitou bola účasť prezidenta na summite NATO v Bukurešti. Ivan Gašparovič tam deklaroval , že Slovenská republika nevníma svoje členstvo v aliancii iba tak, že jej chráni bezpečnosť. Chce prispieť k tomu, aby Aliancia bola účinná pri obrane svetového mieru a v boji proti terorizmu. Rovnako podporil politiku otvorených dverí, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu pásma stability a bezpečnosti na európskom kontinente.

Jednou z diskutovaných tém bola stabilita západného Balkánu. Podľa slov prezidenta stabilitu tohto regiónu dosiahneme oveľa efektívnejšie so Srbskom. Svojim partnerom z NATO objasnil aj postoj k osamostatneniu Kosova. „Slovenská republika neskrýva, že má problém s uznaním tohto kroku, je to pre nás citlivá záležitosť,“ uviedol. A to nielen kvôli nejednoznačnému výkladu podľa medzinárodného práva, ale aj kvôli čoraz nástojčivejšieho úsilia využiť precedens Kosova na podporu autonomistických snáh národnostných menšín v regióne strednej Európy.

Jedným z dôvodov slovenského postoja je podľa prezidenta argumentácia rumunského europoslanca Lászlóa Tökésa, ktorú predložil v rámci Rady autonómie Karpatskej kotliny. Tá združuje politické strany a organizácie z Ukrajiny, Rumunska. Srbska, Slovenska a Chorvátska. Existuje pritom tendencia klásť garantovanie autonómie menšín ako podmienku stability a bezpečnosti susedných krajín. Pritom sa otvorene argumentuje príkladom Kosova. Neposkytnutie takejto autonómie je označované za bezpečnostno-politické riziko pre susedné krajiny, citoval Ivan Gašparovič snahy tohto maďarského politika z Rumunska.

Na zasadnutí Severoatlantickej rady ocenil rozvíjajúcu sa spoluprácu s Európskou úniou. „Nemôžeme byť spokojní s úrovňou súčasného stavu, pokiaľ ide o politický dialóg medzi oboma organizáciami,“ povedal. Najvyšší slovenský predstaviteľ svojim partnerom z NATO vysvetlil aj postoj Slovenska k zámeru USA rozmiestniť v Česku a v Poľsku systém protiraketovej obrany.

Ivan Gašparovič sa na summite zúčastnil aj na zasadnutí Severoatlantickej rady s Afganistanom a Ruskom . „Slovensko považuje misiu Severoatlantickej aliancie v Afganistane za dôležitú,“ vyhlásil.

Krátko po návrate zo summitu sa prezident v diskusnom fóre na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave venoval Lisabonskej zmluve. Jej neprijatie by bolo podľa neho gólom do vlastnej bránky. „Nie som rád, že na Slovensku je v súčasnej dobe rozhodovanie o Lisabonskej zmluve predmetom sporov, ktoré so zmluvou nesúvisia,“ zdôraznil. Ďalej povedal, že je zlé, ak si v súčasnosti sami spochybňujeme potvrdenie tohto dokumentu. Ratifikácia Lisabonskej zmluvy je podľa neho viac ako dôležitá. „Lisabonská zmluva je symbolickým predelom medzi starou Európou a medzi dnešnou, integrovanou Európou," povedal. Študentom adresoval nasledovné: „Vás čaká budúcnosť, keď budete rozhodovať aj v rámci tohto dokumentu, o ktorom dnes hovoríme.“

Prezident sa stretol s Jána Figeľom, členom Európskej komisie, ktorý je zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Potvrdil záujem vstúpiť v roku 2009 do eurozóny. Slovenská vláda podľa neho robí všetko pre to, aby spoločná mena euro bola prijatá k 1.januáru budúceho roka.

Diskutovali aj o téme ratifikácie Lisabonskej zmluvy, ktorá podľa prezidenta predstavuje prioritu v európskej politike. Pre Slovensko je rýchly pokrok v uskutočnení inštitucionálnej reformy Európskej únie nevyhnutným predpokladom pre riešenie viditeľnejších a citeľnejších výziev. Ide o podporu zamestnanosti, sociálnej solidarity, prípravy na ďalšie rozširovanie, hospodársky rozvoj, energetickú bezpečnosť, migráciu, klimatické zmeny a boj proti medzinárodnému terorizmu. Prezident je presvedčený, že únia bude po prijatí Lisabonskej zmluvy schopná fungovať efektívnejšie a transparentnejšie.

V súvislosti s aktuálnou situáciou v Kosove a otázkou uznania jeho nezávislosti povedal, že napriek tomu, že Slovensko je za jednotnú Európsku úniu, uznať jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova sa zatiaľ nechystá. Situácia v tejto balkánskej oblasti sa bude podrobne monitorovať. Ako uviedol, prvoradá je stabilita a bezpečnosť nielen Kosova, ale celého regiónu západného Balkánu a jeho európska perspektíva.

Prezident prijal aj verejného ochrancu práv Pavla Kandráča, ktorý mu odovzdal výročnú správu o činnosti za rok 2007, s ktorou o niekoľko týždňov predstúpi pred parlament. Rozprávali sa o uplatňovaní Dohovoru OSN o právach dieťaťa a sociálnych témach. Ivan Gašparovič a Pavel Kandráč ocenili, že po štvorročnom úsilí verejného ochrancu práv nová vláda chce riešiť postavenie sirôt, ktorých výška sirotských dôchodkov nedosahuje výšku minimálneho výživného, a sirôt, ktorým z dôvodu nesplnenia potrebného obdobia dôchodkového poistenia ich rodičov nevznikol nárok na sirotský dôchodok.

Ivan Gašparovič vyzdvihol spoluprácu obdivoch inštitúcií, a to najmä pri koordinovaní činnosti, ktorá vyplýva z ústavných právomocí hlavy štátu. Prezident dostáva ročne niekoľko stoviek listov od občanov, ktoré sa týkajú predovšetkým riešenia sociálnych otázok, pomoci v hmotnej núdzi a právnej pomoci pri občianskoprávnych sporoch.

Prezident zavítal aj do bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Na stretnutí s poslancami mestskej časti hovoril o práci samosprávy v prospech občanov. Jednou z kľúčových úloh súčasnosti je využitie zdrojov z operačných programov Európskej únie. „Je to šanca, ktorá sa nebude opakovať,“ uviedol. V diskusii s Dúbravčanmi zdôraznil výhody nášho členstva v Európskej únii. Slovenská republika sa po vstupe do Európskej únie v zahraničnej politike definovala ako „zodpovedná demokratická krajina, ktorá sa otvorila investíciám zo zahraničia“. Ekonomika rastie a čoskoro vstúpime do Eurozóny. Prijatie jednotnej európskej meny – eura od začiatku budúceho roka bude jednoznačnou výhodou pre občanov.

Späť