Tajomstvá špióna Karla F. Köchera

Slovensko, 29. 4. 2008 (Verejná správa 9/2008)

Napísať životný príbeh človeka s nezvyčajným osudom a najmä netradičnou profesiou, nebýva naozaj ľahké. O čosi ťažšie je to v prípade, ak hlavný hrdina je špión. Práve takúto úlohu mal pred sebou autorský tandem Gabriela Holčíková a Pavol Janík, ktorí sa v knihe Špión z Bratislavy (Vydavateľstvo CCW) rozhodli spracovať dostupný materiál o živote Karla Františka Köchera, rodáka z Bratislavy a jeho manželky Hany. Autori vychádzali z doteraz zverejnených materiálov (českých a slovenských kníh), zahraničných periodík, informácií z internetu aj z dokumentárneho filmu (SRN). Predstavili Köchera ako úspešného agenta, ktorý prenikol do rozviedky iného štátu a zároveň vzdelaného človeka s viacerými vysokými školami. Navyše, po návrate do Československa pracoval na rôznych postoch a bol spoluzakladateľom Občianskeho fóra.

Príbeh o špiónovi z Bratislavy začína nezvykle - prezradením jeho identity zástupcom náčelníka amerického odboru československej rozviedky. Až potom nasleduje prierez jeho biografiou: presťahovanie z Bratislavy do Prahy, štúdium na Karlovej univerzite, neskôr na Akadémii múzických umení, potom jeho prvé zamestnania, stretnutie s budúcou manželkou - tlmočníčkou Hanou Pardamcovou, počiatky kontaktov s československou kontrarozviedkou a následná emigrácia. Prirodzene, najviac pozornosti venovali autori pobytu Köcherovcov v Spojených štátoch amerických, v ktorom sa prelínajú obrazy z emigrácie, občianskeho života v USA, ďalšieho študijného a pracovného postupu s úsilím o získanie amerického občianstva, s pôsobením v CIA a so snahou o dvojitého agenta (FBI). Autori priblížili čitateľom rušný život hlavného hrdinu a jeho ženy v rôznych mestách Spojených štátov, načrtli niektoré formy získavania a odovzdávania dokumentov (Köcher mal vynikajúcu fotografickú pamäť), spoluprácu s československou kontrarozviedkou až po zlom, keď ich začala sledovať FBI. Po dvojročnej snahe sa americkej tajnej službe podarilo získať dôkaz, ktorý mohli použiť pri obvinení zo špionáže. V tom čase sa už začali Köcherovci chystať na návrat do Európy - do Rakúska, v čom im zatknutie zabránilo. Autori načrtli okolnosti zatknutia, metódy vypočúvania, sľuby, ústupky i klamstvá. Nechýba ani pripomenutie práce právneho zástupcu Köcherovcov R. G. Fierera a snahy o medzištátnu výmenu špiónov.

Takmer nemožné sa stalo skutočnosťou a Köcherovcov sa podarilo vymeniť za Anatolija Ščaranského (1986). Krátko po tejto výmene sa s nimi už v Československu rozprával americký novinár R. Kessler. Práve v tejto časti sa opakujú určité fakty, výroky, úvahy a názory K. F. Köchera na rozmanité skutočnosti z predošlých častí knižky. Napriek tomu, že sa tým trochu vytratila dynamika špionážnej témy, autori predstavili jeden úsek z našej veľmi málo známej histórie.

Časom iste stratia mnohé fakty a činy Köcherovcov svoju tajomnosť a budú sa môcť sprístupniť ďalšie neznáme dokumenty. Zaujímavá postava špióna našich dejín druhej polovice 20. storočia si takúto pozornosť iste zaslúži.

Zuzana GALOVIČOVÁ

Späť