Dvojaký meter zotiera objektívnosť

Slovensko, 29. 4. 2008 (Verejná správa 9/2008)

Potreba poznať sa a rešpektovať navzájom platí vo vzťahu občana a samosprávy i vo vzťahu miestnej a regionálnej samosprávy. V duchu ústavy by sa mal zakladať na partnerstve, bez nadradenosti a podradenosti. Napriek tomu v ňom zaznievajú disonantné zvuky, nad ktorými sa zamyslel politológ PhDr. Michal Kaliňák.

Keď v roku 2001 vznikali samosprávne kraje a utvárala sa ich legislatívna podoba, do značnej miery sa kopírovali zákony týkajúce sa samosprávy obcí. Pochopiteľne sa upravili na podmienky samosprávnych krajov. Brala sa do úvahy reforma verejnej správy a ďalšie reformy, napríklad fiškálna decentralizácia. Postupne vznikala situácia, keď v základnej idei blízke zákony sa začali od seba vzďaľovať. Napriek rovnakému princípu samosprávnosti, ekonomickej autonómii, občianskej participácii, efektívnej a transparentnej správe majetku a všeobecným zásadám verejnej i vnútornej kontroly. Za také príbuzné zákony môžeme považovať zákon o obecnom zriadení a zákon o samosprávnych krajoch, zákon o majetku obcí a zákon o majetku samosprávnych krajov, ale i zákony o voľbách do oboch druhov územnej samosprávy. Vychádzajú z rovnakých princípov, ale obsahujú viaceré rozdiely. Dôležité nie je to, či a ako niekoho zvýhodňujú, ale že rozdiely existujú aj tam, kde nie sú principiálne nutné.

Zbytočné odchýlky

Pri porovnaní postavenia poslanca obecného a regionálneho zastupiteľstva ide napríklad o nezlučiteľnosť poslaneckého mandátu s členstvom v obchodnej spoločnosti založenej samosprávou. Kým krajský poslanec nemôže byť členom obchodnej spoločnosti zriadenej samosprávnym krajom, mestský poslanec takúto pozíciu zastávať môže. Vo vyšších územných celkoch sa takto odstránil možný konflikt záujmov pri poslancovom lobovaní za záujmy jeho obchodnej spoločnosti. No zdá sa, že mestský poslanec a zároveň člen orgánu obchodnej spoločnosti nie je ani len v podozrení z konfliktu záujmov. Pri komunálnych a regionálnych voľbách existujú rozdiely v potrebnom počte podpisov pod petíciou nezávislého kandidáta. Kým v obciach je počet podpisov odstupňovaný počtom voličov, v regionálnych voľbách ide o stabilných štyristo právoplatných podpisov. Právo veta predsedu samosprávneho kraja je v porovnaní s absenciou tohto práva u prvých mužov obcí a miest ďalšou odlišnosťou. Pokračovať môžeme odstupným pre hlavného kontrolóra. Kým krajskému odstupné patrí, hlavný kontrolór v meste mu môže len tichučko závidieť.

Dvojaký meter zotiera objektívnosť. Vytvára precedensy, znižuje dôveryhodnosť a konkrétne záležitosti robí neprehľadnými. Zvýhodňovanie a následné precedensy, vyberanie medzi jablkami a hruškami (hoci stále ide o ovocie) a v neposlednom rade neprehľadnosť systému samosprávy sú skutočnosti, ktoré svedčia o potrebe prehodnotiť neodôvodnené a zbytočné odchýlky.

Infozákon môže poslúžiť ako príklad rovnakého metra. Nielenže nerozlišuje medzi štátnou správou a samosprávou, ale ani medzi samosprávou obcí (miest) a vyššími územnými celkami. Rovnaká forma a obsah, uplatňované pri vybavovaní žiadostí o informácie, sú významným predpokladom ľahšej zrozumiteľnosti a pochopiteľnosti. Keby tento zákon napríklad určoval rozdielne lehoty povinným osobám v závislosti od toho, či ide o miestnu alebo regionálnu úroveň, bol by zbytočne komplikovaný a samosprávy s kratšími termínmi by oprávnene kritizovali iné orgány a osoby s podozrivo dlhšími lehotami. Takáto neštandardnosť v infozákone nie je. Zákon presne vymedzuje povinnosti zverejňovania informácií. Za osobu povinnú sprístupňovať informácie považuje „štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej právomoci,“ ďalej „právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona“.

Jednoduchosť a zrozumiteľnosť

Občianska participácia je šancou aktivizovať verejnosť a dať priestor hlasu ľudu medzi voľbami. Pripomienkovať návrhy všeobecne záväzných nariadení, územného plánu a iných závažných dokumentov je pre verejnosť príležitosťou ovplyvňovať rozhodnutia orgánov verejnej moci. Rovnaká procedúra - vyvesenie návrhu, prerokovanie pripomienok, hlasovanie a napokon zverejnenie schváleného dokumentu na úradnej tabuli - nerobia medzi samosprávami rozdiely. Nikoho nenútia mať na pamäti iné pravidlá hry. Tie sú stabilné, a preto jednoduchšie a zrozumiteľnejšie.

Jednou z možností, ako riešiť vzniknutú situáciu, je harmonizovať príslušné zákony. Konkrétne tie ich ustanovenia, ktoré spôsobujú odlišnosti medzi právnym postavením obcí a samosprávnych krajov. V situácii, keď komunálna reforma ako prirodzený pokračovateľ reformy verejnej správy je v nedohľadne, keď je podoba nového zákona o obecnom zriadení skôr želaním ako uceleným návrhom, nie je táto úloha ani trochu jednoduchá. Napriek tomu je výzvou. Dáva šancu diskutovať a v dostatočnom predstihu hľadať možností na takú podobu samosprávnej legislatívy, ktorá bude jednoduchšie pochopiteľná a teda zrozumiteľná nielen tým, ktorí sa vyznajú v pavučine paragrafov.

Michal KALIŇÁK

Späť