Hľadanie vlastného štýlu vyjadrovania

Slovensko, 16. 5. 2008 (Verejná správa 10/2008)

V dnešnej úvahe nadväzujem na výklad o etike a estetike komunikácie. V tomto výklade som charakterizoval podmienky a predpoklady výstavby zmysluplného textu. Textu, ktorého etický rozmer by mala garantovať jeho pravdivosť a estetickú hodnotu by mali zabezpečovať funkčne využité jazykové a kompozičné prostriedky. K tejto myšlienke teraz dodávam, že s etikou a estetikou komunikácie a textu bude vhodné spájať pojem kreatívnosti.

Kreativita je synonymom tvorivosti. Je to jednak schopnosť objavovať nové vzťahy medzi predmetmi a čiastkovými zložkami predmetu a jednak schopnosť nachádzať nové, netradičné riešenia. Z hľadiska etiky a estetiky komunikácie kreativita znamená, že sa pri tvorbe textu budeme vedome usilovať, aby naša textotvorná činnosť bola vynachádzavá, originálna.

Kreativita aj pri tvorbe jazykového prejavu súvisí s viacsmernou horizontálno-vertikálnou previazanosťou a vzájomnou podmienenosťou medzi hĺbkovou a povrchovou organizáciou textu, a teda medzi jeho etickým a estetickým stvárnením. V takomto kreatívnom jazykovom prejave, ktorý spĺňa požiadavky etiky a estetiky, sa autor v hĺbkovej rovine prezentuje jasnosťou a priezračnosťou myslenia, čo sa odráža vo funkčnom usporiadaní a hierarchizácii obsahovo-tematických čiastok a zložiek textu. Na povrchovej úrovni musí byť toto hĺbkové zameranie textu garantované jeho primeraným jazykovo-kompozičným ustrojením. Len takýto text možno charakterizovať ako funkčne štruktúrovaný celok, v ktorom sú zreteľne ohraničené jeho čiastkové obsahové segmenty a zároveň je zrejmá ich vzájomná spätosť a logicko-príčinná alebo časová následnosť. Táto premyslená celistvosť a rozčlenenosť témy prejavu, ktorú autor odovzdáva adresátovi pomocou primeraných jazykových a kompozičných prostriedkov, je zárukou pravdivosti vysielanej informácie. V tomto zmysle platí, že výraz (slová) autora zaväzujú a adresáta presviedčajú. Pritom sa predpokladá, že v odlišných textoch autor dokáže premyslene varírovať vzťahy medzi obsahovou výstavbou jazykového prejavu a jeho jazykovým ustrojením. V tomto zmysle ide aj o diferencované odstupňovanie vzťahu medzi etickým a estetickým, a to podľa štýlového a žánrového zamerania konkrétneho prejavu.

V súvislosti s naznačeným jedinečným riešením vzťahov medzi obsahovými a formálnymi zložkami a prvkami jazykového prejavu hovoríme o individuálnom štýle autora alebo o idiolekte hovoriaceho. Nemožno pritom nepripomenúť, že mnohé textové postupy sa opakovaním (napodobňovaním) relatívne ustálili, stali sa akýmisi vyjadrovacími konzervami (fráza, klišé). Dôsledkom je, že sa vytráca individualita autora, jeho individuálny štýl.

Isteže, uvedomujem si, že v tomto uponáhľanom čase, v čase nebývalých technických vymožeností, ktoré umožňujú rýchly prenos informácií, sa požiadavka na čistotu a priezračnosť myšlienky a na jej perfektnú výrazovú prezentáciu môže javiť ako prekonaný anachronizmus. Zdá sa, že dnešným textovým ideálom je kurzorické, enumeratívne encyklopedické vyjadrovanie.

Určite by sme sa dopustili chyby, ak by sme tento výrazovo-vyjadrovací postup zamietali. Umožňuje totiž rýchle, formálne štruktúrované odovzdávanie informácií aj (najmä) širšej verejnosti, ktorá nepotrebuje podrobné odôvodňovanie a detailnú argumentáciu. Jeho výhoda je teda v didaktickej priezračnosti. Rovnako by však bolo chybou, keby by som nepripomenul aj možné riziká pre individuálny štýl autora, ak dôsledne preferuje tento stavebný princíp. Pripomeniem najmä fakt, že encyklopedické vyjadrovanie môže – tak na strane autora, ako aj na strane adresáta – viesť k „encyklopedickému“ mysleniu. Je to myslenie, ktoré nehľadá hĺbkové vzťahy medzi predmetmi alebo čiastkovými zložkami predmetu. Vidí len enumeratívne poskladané, často odizolovane pomenované a vymenované fakty a kategórie. Práve takéto „skladačkovité“ vyjadrovanie je často torzovité a kurzorické, takže v konečnom dôsledku môže viesť k povrchnému, formálnemu mysleniu. Som totiž presvedčený, že elegancia textu svedčí aj o elegancii ducha, konania a správania. Slovo elegancia v tomto prípade považujem za synonymum čistoty, etiky a vlastne aj estetiky vyjadrovania. Všeobecne povedané – každá jednostrannosť je, môže byť škodlivá.

Z filozofického hľadiska bude v tejto súvislosti vhodné pripomenúť stáročia trvajúce napätie medzi chaosom a harmóniou. Aj pokiaľ ide o spôsob medziľudskej komunikácie, ide tu vlastne o postoj človeka k sebe a k svojmu okoliu. Nemôže nás dlhodobo uspokojovať rozorvanosť dnešného sveta, ktorá sa odráža v napätí medzi zmyslovým a racionálnym, etickým a pragmatickým. Práve v tejto dobe je opodstatnená požiadavka, aby sme si dokázali urobiť poriadok v našej mysli, ktorý hovorí o našej intelektuálnej úrovni. To je aj dôvod, prečo hovorím o nevyhnutnosti prejsť od „chaotického“ textu k textu zmysluplnému. Aj preto volám po harmónii obsahu a formy a nabádam hľadať synchronizáciu etického a estetického aj v rámci komunikácie a textu. V skutočnosti ide len o to, aby sme sa usilovali o individuálnu etiku vlastnej zodpovednosti, ktorá je predpokladom našej individuálnej kultúry, vrátane kultúry komunikácie.

Preto tvrdím, že encyklopedické vyjadrovanie je v istých žánroch opodstatnené, ale ako jediný princíp výstavby textu ho treba odmietnuť.

Ján FINDRA

Späť