Sťažnosti od osôb, ktoré sú vo väzení

Slovensko, 16. 5. 2008 (Verejná správa 10/2008)

Hoci verejný ochranca práv nie je oprávnený zastupovať strany v trestnom konaní, ani preskúmavať, rušiť, meniť či vlastnými rozhodnutiami nahrádzať rozhodnutia súdov, obracajú sa neho aj osoby vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody. Týmto občanom sa v rámci svojej pôsobnosti snaží verejný ochranca práv tiež pomáhať čo najúčinnejšie.

Z ústavu na výkon trestu odňatia slobody nám napísal mladý muž, ktorý si odpykával nepodmienečný trest odňatia slobody za krádeže. Napriek tomu, že hneď na druhý deň po doručení trestného rozkazu podal proti nemu opravný prostriedok - odpor, okresný súd neuskutočnil hlavné pojednávanie. Bez možnosti obhajovať sa na hlavnom pojednávaní mu vo väzení jednoducho oznámili, že uložený dvojročný trest nadobudol právoplatnosť. Muž namietal, že má podací lístok, ktorý dokazuje, že odpor skutočne podal, a v zákonom stanovenej lehote.

Príslušný súd nás najskôr informoval, že odpor podávateľa podnetu proti trestnému rozkazu neeviduje. S cieľom objasniť podstatu problému sa preto zamestnanci Kancelárie verejného ochrancu práv stretli s podpredsedníčkou súdu a predložili jej podací lístok. Následná kontrola v podateľni súdu potvrdila pravdivosť informácií od uväzneného občana. No keďže jeho odpor proti trestnému rozkazu do trestnej kancelárie nedoručili, sudca sa o ňom nedozvedel a trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Verejný ochranca právdosiahol, že mužovi vo výkone trestu odňatia slobody bola navrátená lehota na podanie odporu a súd vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania. Podávateľovi podnetu sme vysvetlili, že pri prerokúvaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou, druhom a výmerom trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení, obsiahnutými v trestnom rozkaze. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť, trestný rozkaz sa ruší.

Žiadosti obvineného, aby sme sa aj ujali jeho prípadu, verejný ochranca práv nemohol vyhovieť. Podľa zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov sa jeho pôsobnosť nevzťahuje na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, na prokuratúru ani na súdy, s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu.Podávateľa podnetu sme však poučili tiež o tom, žepo vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní aj v prípade, ktorý sa týkal aj jeho,tedaak jeobvinenývo väzbe,vo výkone trestu odňatia slobody,alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave. Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.

Podľa ústavy nikoho nemožno bezdôvodne pozbaviť osobnej slobody. Takýto závažný zásah je možné uskutočniť len z dôvodov, ktoré určuje zákon. Predovšetkým týmto ustanovením sa riadil verejný ochranca práv pri riešení podnetu, ktorého podávateľ si sťažoval na nezákonnosť a trvanie väzby.

Ak verejný ochranca práv zistí, že na miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie či ústavná výchova alebo v cele policajného zaistenia je nezákonne držaná osoba, má povinnosť bezodkladne to oznámiť príslušnému prokurátorovi ako podnet na postup podľa osobitného zákona a upovedomiť o tom správu takého miesta a dotknutú osobu.

V tomto prípade rozhodol o vzatí občana do väzby príslušný okresný súd v auguste 2005. Jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu krajský súd zamietol. V januári 2006 rozhodol okresný súd o predĺžení väzby do júla. Ani so sťažnosťou proti tomuto uzneseniu sťažovateľ na krajskom súde neuspel. Rovnako skončili aj jeho ďalšie žiadosti o prepustenie z väzby. V júni 2007 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému sa odvolal.

Verejného ochrancu práv zaujímal aj názor ústavu na výkon väzby, v ktorom muža umiestnili. Podľa stanoviska jeho riaditeľa lehota trvania väzby mala uplynúť v decembri 2007. V deň, keď mala väzba uplynúť, zamestnanec ústavu telefonicky kontaktoval pracovníčku trestnej kancelárie krajského súdu, aby si overil správnosť tejto informácie. Napriek telefonickej intervencii príkaz na prepustenie podávateľa podnetu nebol do ústavu doručený, respektíve nebol súdom vydaný. Zo stanoviska pracovníčky trestnej kancelárie totiž vyplynulo, že lehota väzby naďalej trvá.

Skutočnosť, že obvinenému zákonná lehota trvania väzby uplynula, zistil až začiatkom januára 2008 prokurátor, ktorý rozhodol o jeho okamžitom prepustení. Verejný ochranca práv zistené skutočnosti oznámil generálnemu prokurátorovi, ministrovi spravodlivosti, generálnej riaditeľke Zboru väzenskej a justičnej stráže a riaditeľovi ústavu na výkon väzby. To, že sťažovateľ zotrval vo väzbe na základe telefonickej informácie pracovníčky trestnej kancelárie, označil za vážny zásah do jeho ústavného práva na osobnú slobodu a za porušenie základných princípov trestného práva.

Späť