Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 30. 5. 2008 (Verejná správa 11/2008)

Prezident Ivan Gašparovič podpísal ratifikačnú listinu k Lisabonskej zmluve. Na podpise bol prítomný aj premiér Robert Fico, ktorý s hlavou štátu rokoval o prípravách na zavedenie spoločnej európskej meny na Slovensku.

Prezident konštatoval, že cesta do spoločného európskeho domu nebola jednoduchá ani ľahká, ale Slovensko nesklamalo svojich partnerov. Našu dôveryhodnosť pripomenul, aby zdôraznil význam prijatia do eurozóny, a tiež preto, lebo súčasťou Lisabonskej zmluvy je rozhodovanie o otázkach, ktoré budeme musieť z pozície členského štátu v Európskej únii rešpektovať. Apeloval na nevyhnutnosť harmonického a transparentného postupu všetkých zainteresovaných strán pri prechode na euro tak, aby táto zmena občana nepostihla.

Redaktorka televíznej stanice JOJ v materiáli odvysielanom v Novinách tejto televízie dňa 12. mája odvolávajúc sa na politického analytika agentúry Polis skonštatovala, že: „hlava štátu by pre novú menu mohla urobiť viac“. Pravda je však taká, že od začiatku naštartovania celého procesu prijatia eura prezident využíval každý priestor na vyjadrenie postoja k tejto problematike. Zorganizoval pracovné rokovania s ministrom financií, s ministrom hospodárstva, s guvernérom Národnej banky Slovenska, s ktorými diskutoval o prípadných sociálnych dopadoch prijatia eura. O výhodách a rizikách prijatia eura prezident diskutuje aj počas svojich častých pracovných výjazdov v regiónoch Slovenska. Na stretnutiach s predstaviteľmi regionálnej a miestnej samosprávy i štátnej správy, s podnikateľmi a občanmi otvorene odpovedá a kladie otázky, aby čo najviac poznal názory verejnosti. Sú to fakty, ktoré sa obísť nedajú a politický analytik by ich mal poznať – reagoval prezidentov hovorca Marek Trubač.

Ivan Gašparovič diskutoval o aktuálnych otázkach celoeurópskeho i globálneho rozmeru, najmä v súvislosti s nedávnou ratifikáciou Lisabonskej zmluvy, aj s rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom, ktorý k nám pricestoval na krátku pracovnú návštevu.

Úspešnosť našich krokov zdôraznil Ivan Gašparovič aj na tradičnom obede s veľvyslancami členských a kandidátskych krajín Európske únie. V príhovore podčiarkol, že Slovenská republika vstúpi do eurozóny ako prvý štát strednej Európy. „Dnes sa už cítim ako prezident krajiny, ktorá má za menu euro“, poznamenal. Diplomati sa zaujímali aj o jeho názor na tlačový zákon. Prezident vyjadril jednoznačné presvedčenie, že nová norma nie je v rozpore s ústavou a demokratickými princípmi slobody slova a prejavu. Naopak, nový tlačový zákon rozširuje právo na slobodu slova a prejavu, pretože občania sa budú môcť vyjadriť k témam, o ktorých tlač informuje.

Ivan Gašparovič sa zúčastnil na XVIII. Sneme Združenia miest a obcí Slovenska. V príhovore poďakoval primátorom a starostom za obetavú prácu v prospech občanov počas osemnástich rokov pôsobenia samosprávy, ktorá je staršia ako naša štátnosť. Vyjadril presvedčenie, že samospráva sa nemalou mierou zaslúžila o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Už od prvých mesiacov svojej existencie dokazovala svoju opodstatnenosť. Občania cez ňu potvrdili svoju odhodlanosť aktívne sa zúčastňovať na spravovaní vecí verejných a tým aj svojich osudov. Dnes už môžeme jednoznačne vyhlásiť, že história samosprávy je príbehom o úspechu, o nenahraditeľnosti budovania demokracie zdola.

V rámci pracovných ciest za občanmi zavítal na Zemplín, kde navštívil najprv Trebišov. Privítal ho primátor Vladimír Anďal, ktorý predstavil plán rozvoja mesta. Aj vďaka výstavbe priemyselného parku sa v meste a regióne nezamestnanosť znižuje. Napriek tomu je v Trebišove stále bez práce takmer dvanásť percent obyvateľov. Prezident zdôraznil, že Slovensko sa za krátky čas svojej existencie stalo vyspelou demokratickou krajinou s dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou. „Sme úspešní v zahraničnej politike i v ekonomike. Slovensko prijme od budúceho roka euro ako prvá krajina strednej Európy a to je úspech, aký nikto pred rokmi nečakal,“ povedal. Vyzval občanov aj k väčšiemu vlastenectvu a hrdosti na Slovenskú republiku. „Po stáročia sme my, Slováci, nemohli používať svoj jazyk. Nemali sme slovenské školy a nemali sme svoj štát. Dnes máme svoj vlastný štát, zachovali sme si svoje územie, svoj jazyk, svoju kultúru i svoju vieru. Slovenská republika len pätnásť rokov od svojho vzniku je vo všetkých najvýznamnejších svetových organizáciách. A na to môžeme byť hrdí!“

Potom navštívil obec Cejkov. Starosta Ladislav Slovjak spolu s ďalšími starostami a primátormi trebišovského okresu diskutovali s prezidentom o problematike samosprávy. Ivan Gašparovič vyzval predstaviteľov samosprávy zo zmiešaného národnostného územia na spoluprácu v prospech svojho regiónu bez rozdielu politickej, náboženskej, či národnostnej príslušnosti. Primátorom a starostom pripomenul, že rastúci úspech Slovenska v zahraničí posilní aj náš budúcoročný vstup do eurozóny. „Je to veľký deň pre Slovensko, že sme sa dostali medzi šestnásť krajín únie, ktoré používajú najsilnejšiu menu sveta – euro“, zdôraznil. Neobáva sa, že by vstup do eurozóny spôsobil občanom problémy. Vyjadril presvedčenie, že na novú menu si Slováci rýchlo zvyknú a že pocítia viac výhod ako negatív. Starostovia a primátori sa hlave štátu posťažovali na nedostatočnú infraštruktúru, ktorú považujú za najväčšiu príčinu pomalého prílevu investícií do regiónu. Podľa nich hrozí menším obciam okresu vyľudňovanie, pretože obyvatelia sa sťahujú za prácou na západ i do zahraničia. Prezident zavítal ešte do obce Viničky, kde sa stretol so starostom Michalom Takáčom i s obyvateľmi obce.

Na pracovnom výjazde v Košickom samosprávnom kraji navštívil obec Dargov. Pri príležitosti 63. výročia ukončenia 2. svetovej vojny položil veniec k Pamätníku padlých hrdinov v Dargovskom priesmyku. Na stretnutí s občanmi obce sa oboznámil s ich problémami.

Po návrate do Bratislavy prijal predstaviteľov občianskeho združenia Vidiecky parlament na Slovensku. Zaujímal sa, akou formou pracuje v oblasti legislatívy, o jeho spoluprácu s jednotlivými inštitúciami.

V rámci výkonu ústavných právomocí vymenoval prezident 56 nových profesorov vysokých škôl.

Späť