Odkaz potomkom: sme hodní predkov

Slovensko, 21. 7. 2008 (Verejná správa 15-16/2008)

V lete roku 2001 mal semerovský starosta Imrich Hrabovský plné ruky práce a hlavu zavalenú starosťami. Vrásky mu nerobili horúce dni, ktoré sa zdali horúcejšie ako inokedy.

Treba hneď skraja povedať, že richtárove starosti boli radostné. Pripravoval slávnostné otvorenie zvonice Veľkého jubilea 2000, vyberal doklady a dokumenty ako svedectvo pre potomkov a starostlivo vážil slová do posolstva pre nové tisícročie...

„My, všetci Semerovčania, spoločne vkladáme odkaz našej generácie s dokumentmi o výstavbe zvonice 2000, o histórii a súčasnosti obce a jej ľuďoch do jej základného kameňa pri rímskokatolíckom kostole pre 22. a 23. (i ďalšie) storočia so žiadosťou, aby ste prácu pre našu obec vykonávali s láskou a zapáleným srdcom a spoločne bojovali o krajšie Semerovo.

Semerovčania, rodáci a naši potomkovia!

Hrdo na prelome tisícročí konštatujeme, že naša malebná obec nie je takou obyčajnou dedinkou na juhu Slovenska, ale patrí medzi vyspelé, vybudované a históriou zaujímavé obce Slovenska. Prosíme a spoločne pri vkladaní dokladov sa modlíme za zachované dedičstvo predkov, za snahu našich súčastných obyvateľov o rozvoj obce a za úsilie našich potomkov v nasledujúcich storočiach o jej ďalší rozvoj...“

Nezabudnuteľné hody

Semerovčania sa rozhodli vybudovať zvonicu na základe informácie z roku 1780. Dozvedeli sa, že pri ich barokovom kostole stála kedysi drevená zvonica s malým zvonom. O jej ďalšom osude história mlčí. Zvony nemlčia. Zvony sú poslovia správ. Preto sa pustili do stavby. Inšpiráciou navyše im boli hneď dve významné udalosti. Obec si vtedy pripomínala 790. výročie prvej písomnej zmienky a druhým impulzom – ako to nazval starosta – bolo neopakovateľné šťastie, že výročie obce bolo práve v miléniovom roku.

O stavbe rozhodlo obecné zastupiteľstvo v decembri 1999, v apríli 2000 dodal nitriansky architekt Norbert Dúbravský projekt, základy začali betónovať v júni a siedmeho augusta žilinskí montéri z Intermontu začali zvonicu osádzať. Zvon odliali v Kovexe Beluša. Jeho srdce prvý raz udrelo na sviatok Nanebovzatia Panny Márie – patrónky Slovenska.

Hodové slávnosti mali nezabudnuteľnú atmosféru. V preplnenom miestnom kultúrnom stredisku vystupoval Robo Kazík s Marcelou Laiferovou, hral a spieval Stano Vitáloš. V nedeľu sa predviedli šermiari i sokoliari rádov sv. Juraja zo Štúrova a sv. Galahada z Bratislavy. Futbalový klub usporiadal tri tanečné zábavy. Semerovo zaplnili jarmočníci, vrteli sa kolotoče, od maringotiek a strelníc znela hudba do neskorej noci...

„Semerovčanov toto krásne dielo spája a motivuje do ďalších spoločných akcií,“ pripomína starosta Imrich Hrabovský. Do zvonice už medzitým dali odliať ďalší malý zvon a v roku 2010 pri príležitosti 800.výročia prvej písomnej zmienky o obci k nim pribudne tretí – veľký zvon.

V archíve Ostrihomskej kapituly, ktorá stojí na začiatku dlhých dejín obce (od roku 1210), by sme našli aj tento text o ich susedoch z obce Čechy: „...noví osadníci v semerovskej farnosti patria vierou ku kacírstvu. Prišli z Bohémie (Čechy) a vieru svoju dali si vyvrátiť a odobrať pomýleným kňazom Joanessom Hussom. Sú však vytrvalí, pracovití, vyznajú sa v remeslách, sami si vystavali príbytky a ako sa hovorí medzi pospolitým ľudom, že vraj v Čechách (Bohémii) stavali veľké domy v mestách. Vynikajú svornosťou a s ostatnými osadníkmi kresťanskej viery sa nehašteria...“

Dokument pripomína časy, keď po tureckých nájazdoch a páde pevnosti Nové Zámky mnohé osady v regióne zanikli, územie sa vyľudnilo, pôdu nemal kto obrábať. Vtedajší miestny zemepán František Sluha „prijal na svoje panstvo 48 nových rodín sedliakov a 65 rodín želiarov.“ Prišli zo Stráží nad Myjavou, z Veselí nad Moravou, ale aj z okolia Brna.

V semerovskej kronike možno nájsť mená iných kňazov, národných buditeľov, bernolákovcov, osvetárov. Jan Zaklukal tu pôsobil tridsať tri rokov, založil elementárnu školu a prvé združenie vlastníkov pôdy v roku 1840. Anton Kršák bol členom Slovenského učeného tovarišstva, Štefan Chovanec spoluzakladateľom Matice slovenskej v Martine a gymnázia v Kláštore pod Znievom, Imrich Adamovich tu vykonával kňazské povolanie vyše štyridsať rokov, ale bol aj historikom a archeológom. Možno práve on objavil historickú pečať obce z roku 1775, alebo doklady o tom, že keltský Váraš bol neskorším slovanským Hradišťom a práve na ňom si Semerovčania ratovali holé životy, keď obec pustošili raz kuruci a inokedy labanci...

Vizitky súčasnosti

Spomeňme ešte pár novodobých dátumov, a potom sa už venujme osvete, lebo tá je Semerovčanom blízka oddávna a aj v súčasnosti prežíva mimoriadne priaznivé obdobie.

Tunajší obyvatelia sledujú vlastnú káblovú televíziu s vysielaním Magazínu a Videotextu od novembra 1993. Mali ju ako prví na Slovensku. Z každého obecného zastupiteľstva je priamy prenos s telefonickým spojením do rokovacej miestnosti.

V súťaži Dedina roka 2001 získalo Semerovo ocenenie za rozvoj ľudského potenciálu v oblasti práce s mladou generáciou pri budovaní kultúrno-historického povedomia občanov a otvorenej spoločnosti. V tejto súťaži v roku 2003 získala obec 3. miesto na Slovensku. Zvíťazila v celoštátnej súťaži INFOčin 2005. V súťaži Slovensko bez bariér 2006 získala diplom za splnenie podmienok bezbariérovosti... A takto by sme mohli pokračovať ďalej.

V osemdesiatych rokoch dobrú osvetovú prácu reprezentoval detský bábkársky súbor Slniečko, štvornásobný účastník Scénickej žatvy v Martine so zápisom do venca víťazov, sedemnásobný účastník národných festivalov a viacnásobný účastník medzinárodných prehliadok Bábkárska Chrudim, Kaplice, Budapešť...

V súčasnosti je baštou osvety tunajšia základná škola s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a počítačovou učebňou Infoveku. Navštevuje ju vyše stopäťdesiat žiakov z obcí Semerovo a Čechy, ktorí sa zapájajú do projektov Zdravá škola, Otvorená škola, Živá príroda, kde získali i celoštátne ocenenia. Prostredníctvom projektu Colombus si v aktovkách nosia na vyučovanie vlastné zošity s logom školy...

Trinásťčlenný pedagogický zbor vedený riaditeľkou PaedDr. Vlastou Hrabovskou mal odvahu a chuť zapojiť sa do projektu Socrates – Comenius 1. V roku 2004 v Londonderry vo Veľkej Británii uzavrelo dohodu o spolupráci päť škôl. Partneri z Írska a Anglicka zanedlho skončili a úlohu koordinátora projektu nazvaného už Comenius – Partnerstvo škôl, ktorý trval tri roky, prevzala malá škola zo Semerova. Popri medzinárodnej prestíži získala presvedčenie, že sa vo veľkej európskej rodine školských zariadení nemá prečo správať ako popoluška.

Riaditeľka školy: „Už tretí rok ako Microsoft IT Academy môžeme školiť dospelých, ale aj učiteľov z iných škôl. Boli sme školiacim strediskom Infoveku. Preškolili sme okolo 200 ľudí v rámci projektov Otvorená škola Infoveku a Digitálnych štúrovcov. Pracujeme v projekte Užívajme počítač po štyridsiatke +40UP. Uskutočňujeme kurzy Základy používania počítačov a internetu, Využívanie počítačových programov, Život s digitálnymi technológiami. V rámci aktivít Naučte sa viac a FIT školíme aj pedagógov. Od leta 2003 sme sprístupnili internetovú učebňu verejnosti počas letných prázdnin. Takže u nás prázdniny nie sú.“

Nakonjiec dajme slovo opäť starostovi: „Nie je to fráza, naozaj som hrdý a teší ma, že škola vyvíja také medzinárodné a celoslovenské aktivity. Je príkladom i povzbudením pre ostatné malé obec, lebo vidia, že spoločným úsilím sa môžu nielen zviditeľniť, ale aj presadiť,“ pokračoval starosta I. Hrabovský. „Zároveň však musím smutne konštatovať, že bez pomoci štátu a bez prispenia európskych fondov sa naše skromné finančné možnosti onedlho vyparia a spoločná snaha i vynaložená práca sa rozplynú.

Veľa starostí mi robia pravidlá financovania. Peniaze na rekonštrukciu školy môže žiadať zariadenie s počtom žiakov nad dvesto pri limite 70 tisíc korún na žiaka. My máme v našej úspešnej škole ,,len 151 žiakov“. Pri tisíc štyristo našich obyvateľoch a tristo päťdesiatich obyvateľoch z obce Čechy je to aj tak krásny počet. Navyše dokazuje, že máme nízky priemerný vek obyvateľov. Na naplánovanú rekonštrukciu školy, školských budov a školského areálu by nám aj v prípade úspechu projektu chýbalo okolo osem miliónov korún, čo je veľa. Takto by naše predstavy o jej obnove zostali na polceste“, uzatváral starosta školské stránky a prešiel na obecné: „Chceme sa zapojiť aj do čerpania fondov na revitalizáciu sídel, budovať odpadové hospodárstvo, pokračovať vo výstavbe nájomných bytov a v obnove našich historických budov a objektov, dokončiť bezdrôtový rozhlas i výmenu verejného osvetlenia. Súkromní podnikatelia plánujú výstavbu chatovej oblasti a plničky vody. V severozápadnej časti nášho katastra sa predpokladá výstavba veterného parku so štrnástimi turbínami a ďalšia podnikateľská spoločnosť v týchto dňoch zrekonštruovala z európskych fondov farmu na výkrm brojlerov. Takže tradícia chovu hydiny v našej obci bude pokračovať. Chystá sa výstavný reštauračný gazdovský dom...

Snov a vízií máme dosť, ale musíme zostať na zemi oboma nohami a nelietať v oblakoch, lebo prebudenie by mohlo byť nepríjemné. Vytrvalo sa držíme zásady a nášho motta používaného od roku 1990, kedy som nastúpil do úradu: Spoločne so statočným srdcom bojovať o krajšie Semerovo. To je môj cieľ. Posúvať našu úspešnú obec vždy o kúsok dopredu. Keď si pozriete naše webové stránky presvedčíte sa o pravdivosti môjho tvrdenia.“

Emil SEMANCO

Späť