Siedmy zápis patrí dreveným skvostom

Slovensko, 18. 9. 2008 (Verejná správa 19/2008)

Výbor svetového dedičstva UNESCO na svojom tridsiatom druhom zasadnutí 7. júla tohto roku v kanadskom Quebecu rozhodol zapísať drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka do zoznamu svetového dedičstva kultúrnych a prírodných pamiatok pre ich výnimočnú celosvetovú hodnotu. Tieto unikátne architektonické stavby sa stali siedmou slovenskou pamiatkou zapísanou do tohto zoznamu, v ktorom doposiaľ evidujú 851 lokalít v 141 štátoch sveta.

O úsilí príslušných inštitúcii rozšíriť tento zoznam o jedinečné drevené chrámy, ktoré sa nachádzajú na našom území, sme informovali v čísle 9/2008 nášho časopisu. Uviedli sme, že naši predkovia mali duchovné i materiálne hodnoty vždy v úcte. Aj preto u nás máme toľko cenných hmotných i nehmotných pamiatok, z ktorých mnohé patria do klenotnice svetovej kultúry a po druhej svetovej vojne sa dostali do starostlivosti štátu. Mnohé historicky aj ináč pozoruhodné sakrálne objekty na Slovensku boli zapísané do zoznamu štátom chránených pamiatok ako prvé. Súbor dvadsiatich siedmich stavebne a umelecky najcennejších drevených kostolov na severovýchode Slovenska sme vyhlásili za národné kultúrne pamiatky už v roku 1968. Reprezentujú jednotný typ sakrálnej architektúry východného obradu. Odrážajú nielen základné kultúrne, mravné a estetické postuláty tvorcov, ale aj atmosféru konkrétnej historickej epochy. Predstavujú príťažlivý svet architektonicko-umeleckej tvorby, ktorá v priebehu viacerých storočí kolektívne formovala ľudské vedomie a dodnes udivuje svojou neopakovateľnou krásou a unikátnymi vlastnosťami.

Karpatská drevená cesta

Na Slovensku sa z pôvodných približne tristo celodrevených kostolíkov zachovalo do dnešných čias asi pol stovky týchto objektov. Vývoj i osudy ľudovej sakrálnej architektúry výstižne predstavuje vyše tristotridsať kilometrov dlhá takzvaná Karpatská drevená cesta, ktorá sa začína v oblasti Vysokých Tatier a končí na hranici s Ukrajinou. Kostolíky a cerkvi, ktoré prepája, svojim významom, jedinečnosťou, stavebno-konštrukčnými charakteristikami či krásou nezaostávajú za „vyvolenými“. Všetky sa však na zápis navrhnúť nemohli.

Slovenská republika predložila nomináciu vybraných deviatich drevených objektov 26. januára 2007 v sídle svetovej organizácie v Paríži. Experti Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla ICOMOS v správe z mája 2008 túto kandidatúru jednoznačne podporili.

Zaradili ich medzi štyridsaťpäť architektonických a prírodných skvostov, o zápise ktorých rokoval výbor Organizácie spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru začiatkom júla v kanadskom Quebecu. Išlo o osem kostolov a jednu oddelenú zvonicu, ktoré pochádzajú zo 16. - 18. storočia. Štyri pamiatky sa nachádzajú v Prešovskom kraji – kostol sv. Františka z Assissi v Hervartove, evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, grécko-katolícky kostol sv. Mikuláša v Bodružali a grécko-katolícky kostol sv. Michala archanjela v Ladomírovej.

Dve sú v Banskobystrickom kraji – evanjelický artikulárny kostol a zvonica v Hronseku.

Dve v Žilinskom kraji – rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne a evanjelický artikulárny kostol v Leštinách. Grécko-katolícky kostol sv. Mikuláša biskupa v Ruskej Bystrej je na území Košického kraja.

Výbor z predložených nominácií vybral tentoraz šesť lokalít. Popri slovenských drevených kostoloch troch konfesií aj historické centrum San Marina a vrch Titano, trinásť pevností francúzskeho vojenského inžiniera Sebastiena Le Prestre de Vaubana z obdobia kráľa Ľudovíta XIV, modernistické obytné budovy v Berlíne z rokov 1910 až 1933, planinu Starého Gradu na chorvátskom ostrove Hvar a talianske mestá Mantua a Sabbioneta ako skvelý príklad renesančnej architektúry.

Bez jediného klinca

Drevené kostoly sa vyskytujú v mnohých krajinách, kde je drevo dostupným a vhodným stavebným materiálom. Z tradičných konštrukčných postupov treba vyzdvihnúť fakt, že ich postavili prakticky bez klinca. Originálna drevená sakrálna architektúra v Karpatoch vrátane hraničnej oblasti Poľska a Ukrajiny, najmä jej výrazové prostriedky, sú jedinečným príkladom syntézy východnej a západnej kultúry, symbiózy ľudového a profesionálneho staviteľstva so spolupôsobením regionálnych zvláštností. V súlade s ich konfesionálnou príslušnosťou majú niekoľko typologických variácií. Sú svedectvom vývoja architektúry a umenia v období svojho vzniku, prispôsobené geografickému a kultúrnemu kontextu. Evanjelické kostoly slúžia aj ako príklad tolerancie počas obdobia protihabsburskeho odporu v 17. storočí.

Katarína Kosová, generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR, ktorý návrh na zápis vypracoval, zdôraznila, že o „výbere kostolov rozhodli najvyššie nároky na hodnoty kladené pre kategóriu svetového dedičstva.“

Zápis drevených kostolíkov do svetového kultúrneho dedičstva privítali v Úrade Prešovského samosprávneho kraja s veľkým zadosťučinením. K doterajším svetovým unikátom v kraji pribudli ďalšie, čo otvára priestor pre mnohé aktivity najmä v rozvoji cestovného ruchu. Hovorkyňa kraja Veronika Fitzeková: „Už v prípravnom procese na zápis sme sa zaviazali, že budeme podporovať aktivity, ktoré povedú k zachovaniu, zveľaďovaniu a ochrane týchto pamiatok. Sme presvedčení, že zaradenie objektov do zoznamu svetového dedičstva pomôže obecným samosprávam, ale najmä majiteľom týchto kostolíkov, aby vytvárali také podmienky, ktoré by do nášho regiónu prilákali čo najviac turistov. Aj preto sme v spolupráci s obcou vybudovali stredisko služieb cestovného ruchu v Hervartove, kde sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, ktorý je považovaný za najstarší drevený kostolík na Slovensku.“

Významnú udalosť špecifickými prostriedkami reflektuje aj Slovenská pošta a. s. V emisnom rade Krásy našej vlasti vydáva 9. októbra tohto roku dve poštové známky Drevený kostolík Dobroslova a Drevený kostolík Hervartov. Autorom výtvarných návrhov je akademický maliar Karol Félix a o ich transkripciu do známkovej oceľorytiny sa postaral známy rytec František Horniak. Inaugurácia známok sa uskutoční v spolupráci s Múzeom ukrajinskej kultúry vo Svidníku a nadáciou Karpatská drevená cesta v spomínaných drevených chrámoch.

Pripravujeme ďalšie nominácie

V súčasnosti má Slovensko v zozname svetového dedičstva UNESCO sedem jedinečností. Už v roku 1993 sem zaradili tri lokality: Spišský hrad s okolím, Banskú Štiavnicu a  Vlkolínec. V roku 2000 k nim pribudlo historické hornošarišské mesto Bardejov. A teraz v júli zapísali do zoznamu drevené kostoly Karpatského oblúka.

  Medzi prírodnými pamiatkami Slovensko reprezentujú  jaskyne a priepasti Slovenského krasu a Dobšinská ľadová jaskyňa. V roku 2007 na zoznam pridali aj karpatské  pralesné spoločenstvá v Bukovských a Vihorlatských vrchoch na východe našej krajiny.

Osobitné postavenie medzi svetovými unikátmi má najtypickejší slovenský hudobný nástroj fujara. V novembri 2005 ju v Paríži zapísali do Zoznamu diel ústneho a nehmotného dedièstva humanity UNESCO. Tento zoznam založili v roku 2001 a v súèasnosti obsahuje devädesiat položiek.

V najbližších rokoch naša krajina kandiduje na zápis rímske antické pamiatky na strednom Dunaji, známe ako Limes Romanus, gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, protitureckú pevnosť v Komárne, mykoflóru v Bukovských vrchoch, súbor vinohradníckych pivníc v Tokajskej oblasti, pamätník Chatama Sófera v Bratislave, koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice a gejzír v Herľanoch. Navrhne rozšírenie lokality Spišský hrad a pamiatky okolia o Levoču a dielo Majstra Pavla na Spiši. Rozšíri a dopracuje nominačný projekt Rokliny Slovenského raja, predložený 26. júna 1997, o ďalšie unikátne krasové lokality. Spoločne s Poľskom sa predloží návrh na prírodné rezervácie Tatier. A s Čechmi ponúkneme nomináciu viacerých Veľkomoravských pamiatok – kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, Ducové, a kniežací dvorec v Kostelci. Predpokladá sa aj spoločný návrh s Českom a Rakúskom na zápis Dunajskej prírodnej a kultúrnej krajiny.

Emil SEMANCO

Späť