Záležať musí na osude každého človeka

Slovensko, 27. 10. 2008 (Verejná správa 22/2008)

Nie všetko, čo ľudia pociťujú ako nespravodlivosť alebo neprávosť, môže riešiť verejný ochranca práv. Ale aj v prípade podnetov, ktoré musí odkladať z dôvodu, že nepatria do jeho pôsobnosti, poskytuje ich autorom právne rady, ako majú pri riešení svojho problému postupovať.Ani jeden ľudský osud nám nie je a ani nemôže byť ľahostajný.

S prosbou o preskúmanie úradného postupu mesta sa na nás obrátil ťažko zdravotne postihnutý občan, pohybujúci sa na invalidnom vozíku, odkázaný výlučne na prepravu autom. Z titulu majiteľa jednej z garáží v novopostavenom komplexe namietal, že mesto ako zadávateľ výberového konania a objednávateľ stavby nedohliadlo na riadny priebeh stavebných prác a nepričinilo sa o odstránenie chýb, ku ktorým došlo. Problémom bola neupravená cesta, plná blata a výmoľov, ktorá invalidnému občanovi bránila v riadnom užívaní jeho nehnuteľnosti. „Podstatnú časť roka sa do garáže nedostanem vôbec,“ sťažoval si. V podnete ďalej napísal, že na odstránenie bariéry bezproblémového užívania garáže by stačilo spevniť prístupovú cestu k nej. Hoci išlo približne o 15 metrov tejto cesty, samospráva, na ktorú sa viackrát v tejto veci obrátil, mu nevyhovela.

Podávateľovi podnetu sme odpísali, že napriek tomu, že právo prístupu k nehnuteľnosti a spevnenie, prípadne oprava prístupovej cesty nepatria medzi základné práva a slobody uvedené v ústave a presahujú pôsobnosť verejného ochrancu práv, nie je nám jeho problém ľahostajný. Dokazuje to skutočnosť, že sme si vyžiadali stanovisko primátora mesta a vyslali za ním aj jedného z našich právnikov. Z riešenia podnetu vyplynulo, že mesto nebolo ani objednávateľom, ani investorom stavby garáží a prístupovej cesty k nim. Investora určilo výberovým konaním a zmluvou o budúcej zmluve sa zaviazalo, že po ukončení výstavby garáží mu odpredá príslušný pozemok. Súčasťou výstavby garáží bolo aj vybudovanie prístupovej komunikácie na pozemku vo vlastníctve mesta, čo sa však pri garáži invalidného občana nedoriešilo. Napriek tomu primátor po intervencii verejného ochrancu práv prisľúbil, že mesto požiadavku občana opätovne posúdi pri prehodnocovaní rozpočtu na kalendárny rok, a podľa možnosti prístupovú cestu ku garáži občana predsa len spevní.

Doslova z hodiny na hodinu rozdelila ľudí a ich majetok cesta, ktorá ich dovtedy spájala v druhom prípade, o ktorý sa chceme dnes s čitateľmi tiež podeliť. Problémom sa cesta stala len preto, že viedla cez parkovisko súkromnej spoločnosti, ktorá sa rozhodla zatarasiť prístup k rodinným domom a záhradám kusmi betónu. Tak by sa dala v stručnosti charakterizovať situácia, ktorú nám v liste podrobne opísala jedna občianka. Spolu s ďalšími takto „potrestanými“ občanmi požiadala najskôr o riešenie problému samosprávu mestskej časti. Neúspešne. Odpovedali im, že miestny úrad s vlastníkom parkoviska rokuje. Na otázku, ako sa do vyriešenia prípadu majú ľudia autom dostať domov, im zástupca samosprávy navrhol používať poľnú cestu. Tá však vedie z vinohradov a počas búrky a dažďa býva neprejazdná. Navyše pri vstupe z viníc je umiestnená dopravná značka „Zákaz vjazdu“. Druhou alternatívou, ktorú mestská časť občanom odporúčala, bola cyklistická trasa. Motorové vozidlá majú však na ňu vstup zakázaný, lebo hrozí, že dôjde ku kolízii, ktorá môže mať vážne následky na zdraví, nehovoriac o smrteľnom úraze. Podávateľka podnetu preto žiadala, aby jej samospráva dočasné riešenie potvrdila na papieri. Opäť zbytočne. Miestny úrad vyhlásil, že sa nedá nič robiť, a to ani po troch mesiacoch od komplikácií, ktoré občanom spôsobil súkromník betónovými zátarasami.

Obyvatelia, ktorých neprejazdná cesta oddelila od ich domov a záhrad, však takto trvalo žiť nechceli. Občianka nás žiadala, aby sme sa zasadili o vyriešenie problému. To znamená, aby sa ona a ďalší obyvatelia z ulice mohli dostať domov vlastným vozidlami a nemuseli sa obávať, že sa k nim v prípade potreby nedostanú ani hasiči, polícia či záchranka.

Aj podávateľku tohto podnetu musel verejný ochranca práv upozorniť, že riešenie prejazdu nepatrí medzi základné práva a slobody, a teda ani do jeho pôsobnosti. Na druhej strane si však dokázal predstaviť, ako veľmi musí nová situácia vlastníkom nehnuteľností komplikovať život. Nad rámec našej pôsobnosti sme si preto vyžiadali stanovisko od starostu príslušnej mestskej časti. Svojím záujmom sme nepriamo vyvolali o probléme diskusiu a samospráva zvolala rokovanie, na ktorom sa zrodil kompromisný návrh riešenia. S vlastníkom súkromného parkoviska sa dohodla, že umožní v prípade potreby prístup zásahových vozidiel hasičského a záchranného zboru a sanitiek. Vlastníkom sa zabezpečí prístup k ich nehnuteľnostiam cez účelovú komunikáciu z iného sídliska odstránením zákazovej značky, prípadne zmenou trasy cyklistického chodníka, aby doterajší chodník pre peších a cyklistov mohli využívať motorizovaní vlastníci nehnuteľností.

Späť