Ústav, ktorý plní funkciu inkvizície

Slovensko, 21. 12. 2008 (Verejná správa 24/2008)

Podpredseda Výboru pre bezpečnosť Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Zdeněk Maršíček sa v Haló novinách 17. októbra meritórne vyjadruje ku kauze medzinárodne uznávaného spisovateľa Milana Kunderu. Pripomína, že bádateľ Ústavu pre štúdium totalitných režimov Adam Hradílek a novinár Petr Třešňák uverejnili v 42. čísle týždenníka Respekt článok, podľa ktorého spolupracovníka zahraničných spravodajských služieb Miroslava Dvořáčka v roku 1950 zatkli na základe udania Milana Kunderu. Autori teda s odvolaním sa na archívny vyšetrovací spis obvinili, odsúdili a napokon mediálne popravili najznámejšieho súčasného českého spisovateľa.

Podpredseda parlamentného výboru pre bezpečnosť zdôrazňuje, že začiatkom tohto roka, keď v Českej republike vznikol Ústav pre štúdium totalitných režimov, mnohí reálne uvažujúci ľudia upozorňovali, že namiesto vyrovnania s minulosťou sa vytvára nová inkvizícia. Aj bývalá disidentka Petruška Šustrová, ktorá jeho vznik presadzovala, dnes pripúšťa, že ústav funguje šialene. Dramatik Milan Uhde sa vyjadril konkrétnejšie: „Hoci som vznik ústavu podporoval, teraz vidím, že námietky jeho odporcov boli oprávnené. Je zarážajúce, že výskumný ústav odovzdá nepreukazný a nikým nepodpísaný záznam ZNB o Milanovi Kunderovi médiám, namiesto toho, aby sa zaoberal výskumnou činnosťou.“

Ústav funguje tak, ako povedal jeden z jeho bádateľov: Musíme robiť najmä na veciach, ktoré môžu byť politicky zaujímavé. Prvým veľkým „bádateľským“ úspechom bolo, keď v apríli jeho riaditeľ Pavel Žáček prišiel s objavom, že odbojová skupina bratov Mašínovcov plánovala atentát na Klementa Gottwalda, čo Mašínovci ihneď popreli. Medializovaným produktom ústavu je najnovšie diskreditácia spisovateľa, ktorá je postavená na zmesi jedného faktu a mnohých úvah. Jediným faktom je Kunderom nepodpísaný policajný záznam, pričom „bádatelia“ ignorujú metódu práce založenú najmenej na dvoch nezávislých dôveryhodných informačných zdrojoch. Autori svojím postupom pri zhanobení známej osobnosti českej a svetovej literatúry iba znovu potvrdili, že Ústav pre štúdium totalitných režimov nie je vedeckým pracoviskom.

Pripomeňme, že ústav je zriadený zákonom, jeho radu volí Senát Parlamentu ČR a voľba členov rady je predmetom politického boja. Potenciálne výsledky bádania sú anticipované v preambule zákona a v jeho prvých paragrafoch, čo apriórne vylučuje možnosť objektívneho vedeckého skúmania.

Konštituovanie podobných inštitúcií (nielen v Čechách) poukazuje na rozširovanie štátnej moci do oblasti interpretácie histórie, ktorej „výskum“ podriaďuje aktuálnym záujmom najvplyvnejších politických strán.

Pavol JANÍK

Späť