Dilemy svetovej ekonomickej politiky

Slovensko, 9. 1. 2009 (Verejná správa 1/2009)

Už tretiu publikáciu o vývoji a perspektívach svetovej ekonomi­ky pod názvom Vybrané aspekty transformácie svetovej ekonomiky a dilemy hospodárskej politiky vydal Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied. Publikáciu a jej ústrednú tému i s krátkym pohľadom na Slovensko predstavuje vedúci autorského tímu doc. Dr. Ing. Menbere Workie Tiruneh, PhD.

Monografia je významná aj preto, že prichádza v čase, keď svetová ekonomika zápasí s niekoľkonásobnými krí­zami a hospodárska politika, najmä vyspelých štátov, nemá jasné páky na rie­šenie závažných problémov. Jedným z najdôležitejších cieľov monografie je poskyt­núť reálny obraz svetového vývoja, aby sa dali pochopiť ekonomické súvislosti problémov a aby sa zorientovali tvorcovia hospodárskej politiky i podnikateľský sektor na Slovensku.

Súčasnú svetovú ekonomiku možno charakterizovať ako zásadne od­lišnú v porovnaní s obdobiami do polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia. Pri­tom zmeny sa týkajú kvalitatívnych aj kvantitatívnych aspektov jej fungovania.

Prehlbovanie procesu globalizácie

Medzi najdôležitejšie znaky transformácie svetovej ekonomiky jedno­značne patrí prehlbovanie globalizačného procesu, ktorý v posledných ro­koch výrazne posilnil silu faktora vzájomných závislostí, interdependenciu, a to minimálne z dvoch aspektov. Po prvé, rast medzinárodného obchodu v objemovom aj v hodnotovom vyjadrení predstihol rast svetovej produkcie. To isté platí o globálnej mobilite privátneho ka­pitálu, ktorá je hlavným ukazovateľom vyššieho stupňa finančnej liberalizá­cie. V tejto súvislosti je zaujímavé, že na rozdiel od sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia prúdi viac kapitálu z rozvojových do rozvinutých krajín. Po druhé, ako náznak a zároveň dôkaz prepojenosti vo svetovej ekonomike sme svedkami výrazného efektu „nákazy“ krajín a regiónov, lebo kríza v jednej krajine alebo regióne veľmi rýchlo „preskočí“ na inú časť zemegule.

Na rozdiel od predchádzajúceho storočia, v ktorom mali rozvinuté ekono­miky absolútne dominantné pozície vo svetovej ekonomike, v súčasnosti sme svedkami narastajúceho významu rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomík a poklesu podielu rozvinutých krajín. Podobný trend bol zaznamenaný i v ostatných rozvinutých krajinách a zoskupeniach. Naopak, podiel rozvíjajú­cich sa krajín sa za posledných tridsať rokov výrazne zvýšil. Sú­časná svetová ekonomika sa teda líši od predošlej aj tým, že globálny eko­nomický rast už nie je odkázaný na osud vyspelých ekonomík, najmä americkej, v takej miere, ako to bolo v minulom storočí. Súčasný globálny rast sa dosahuje práve vďaka rýchlej­šiemu rastu takých ekonomík, ako je čínska a indická, tranzitívnych ekonomík a ostatných rozvojových ekonomík.

Sólo pre informačné technológie

Jedna z najmarkantnejších zmien vo svetovej ekonomike súvisí s rozvo jom informačných technológií. Možno ich považovať za tretiu najvýznamnejšiu fázu ľudskej civilizácie a stávajú sa hnacím motorom transformácie globálnej ekonomiky. Informačné technológie, zahŕňajúce hardvér, softvér a služby vrátane internetu, zásadným spôsobom zmenili základnú pa radigmu fungovania svetovej ekonomiky. Rýchlosť transferu informácií medzi rôznymi subjektami (elektronické podnikanie, elektronické vzdelanie, elektronická vláda, elektronická bezpečnosť, a tak ďalej) a ich kvalita vý razne znížili dopravné a celkové transakčné náklady a tým zvýšili efektívnosť v glo­bálnom meradle. Na druhej strane efektívne využitie informačných techno­lógií vo svetovej ekonomike viedlo k niekoľkým ďalším pozitívnym zmenám. Jednou z nich je skutočnosť, že v krajinách s vysokou úrovňou investícií do informačných technológií došlo k výraznej akcelerácii produktivity práce a kapitálu aj mimo informačných technológií.

Zvláštnosť stavu súčasnej svetovej ekonomiky spočíva aj v tom, že paralelne čelí niekoľkým krízam, a to energetickej, demografickej, potravinovej kríze, ako aj hypotekárnej kríze, najmä v USA. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že jednotlivé krízy sú od seba nezávislé, v skutočnosti sú navzájom prepojené . Alarmujúci rast cien potravín a ropy, samozrejme, výrazne vplýva aj na vývoj globálnej inflácie. Naším cie­ľom bolo zistiť citlivosť cien komodít na zmenu hodnoty amerického dolára pri nezmenených ostatných premenných od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia. Z výsledkov analýzy vyplýva niekoľko záverov.

Fluktuácia nominálneho kurzu amerického dolára má významný vplyv na vývoj cien komodít. V dlhodobom časovom horizonte pri poklese nominálneho kurzu dolára o jedno percento dochádza k zvýšeniu ceny ropy a zlata o viac ako jedno percento. Z krátkodobého hľadiska je tiež vplyv približne jedno percento, avšak nižší pri cene ropy ako zlata. Pre komodity mimo ropy a zlata je vplyv z časového hľadiska vyrov­ naný, pričom pokles hodnoty dolára môže spôsobiť nárast cien o 0,47 percenta. Za jeden z dôsledkov oslabenia dolára možno považovať stratu konkurencieschopnosti európskych firiem pre silné euro.

Rozporuplná situácia

Hospodárska politika súčasného sveta sa nachádza v rozporuplnej si­tuácii. Napriek obavám z možnosti, že by mohla americká ekonomika upadnúť do rece­sie a tým by sa spomalil rast svetovej ekonomiky, má inflácia v celosveto­vom meradle stúpajúcu tendenciu. Tak ako obvykle vývoj inflácie je horší v rozvíjajúcich sa než v rozvinutých ekonomikách. Pritom súčasná miera inflácie je unikátna v tom, že ju spôsobili nielen vysoké ceny ropy, na ktoré je svet z času na čas zvyknutý, ale aj prudko stúpajúce ceny potra­vín, ktoré niektorí odborníci považujú za „tichú tsunami“. Svetová ekonomika sa nachádza prakticky vo fáze vytvárania nových pravidiel (new orders), ktoré charakterizujú niekoľko prvkov.

Financie z rozvíjajúcich sa ekonomík zohrávajú vo finančnom systéme USA kľúčovú úlohu, keďže takmer polovica z celkového prílevu kapitálu do USA v minulom roku bola z Brazílie, Mexika, Číny a Ruska (Bank of America).

V prechádzajúcich rokoch bol pokles ekonomického rastu USA a vyspe­ lých štátov spravidla sprevádzaný poklesom cien ropy, čo už dnes neplatí.

Hospodársku politiku vyspelých štátov ovplyvňuje hospodárska politika krajín s rozvíjajúcou sa ekonomikou. Americká centrálna banka (Federálny rezervný systém USA – FED) znižovala úrokové sadzby od augusta 2007 do súčasnosti až deväťkrát, a to na úroveň jedného percenta. Napriek tomu sa neustále zvyšuje prepad akciových trhov a bánk.

Hoci vývoj inflácie v poslednom období vyžaduje výrazné zvýšenie úro ko­vých sadzieb, v súčasnosti je globálna reálna úroková sadzba záporná, čo stimuluje dopyt v rozvíjajúcich sa i vo vyspelých ekonomikách.

Obava z výrazného rastu globálnej inflácie spočíva aj v tom, že váha potravín v indexe spotrebiteľských cien je v rozvíjajúcich sa krajinách výrazne vyššia než v rozvinutých krajinách.

Nepraví vinníci

Sú lacné peniaze z rozvíjajúcich sa ekonomík príčinou americkej krízy?

Rozvíjajúce sa ekonomiky jednoznačne zohrali pri vzniku americkej fi­nančnej krízy dôležitú úlohu. Rastúca globálna inflácia je totiž čiastočne spojená s čoraz zložitejším vzťahom medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa ekonomikami. V tomto kontexte rozvíjajúce sa ekonomiky majú určitý podiel na americkej hypotekárnej a dlhovej kríze, a to z niekoľkých dôvodov.

Ázijské ekonomiky a krajiny Blízkeho východu vyvážajúce ropu disponovali obrovskými rezervami a tie investovali do dlhopisov, najmä vládnych. Chceli tak chrániť svoje meny pred zhodnotením, valorizáciou. To však viedlo k poklesu výnosov z dlhopisov.

Lacné importy z Číny a iných rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín umož­nili centrálnym bankám v rozvinutých ekonomikách udržať infláciu pod kontrolou s tým, že krátkodobé sadzby mohli ponechať na nízkej úrovni ako v minulosti. Čím dlhšie ponechajú rozvíjajúce sa ekonomiky kurzy domácich mien podhodnotené, tým vyššie bude riziko rastu globálnej inflácie.

Možno považovať v tejto situácii intervenciu centrálnych bánk rozvinutých ekonomík za nevyhnutnosť alebo morálny hazard a precedens?

Po vypuknutí finančných kríz v lete roku 2007 poskytli centrálne banky vyspelých ekonomík bankám a nebankovým inštitúciám prostriedky na zabezpečenie likvidity. Avšak poskytnuté úvery nedokázali úplne upokojiť turbulencie na finančných trhoch. Je preto obava, do akej miery sú intervencie centrálnych bánk spravodlivé vo vzťahu k stabilizácii finančných trhov, na ktorých prebehlo množstvo špekulačných operácií. Takéto inter­vencie sa často považujú za „privatizáciu“ zisku a za „socializáciu“ nákla­dov vyplývajúcich z prebiehajúcich kríz, čo môže dokonca vyvolať ich opako­vanie. Za ďalšiu dilemu možno považovať precedens dnešných intervencií, ktoré sa v budúcnosti prejavia v správaní sa hráčov na finančných trhoch, efektívnosť samotných intervencií a rozporuplné dopady na tradičné nástroje menovej politiky. Dobrou správou je to, že sa začínajú koordinovať zmeny v hospodárskej politike namiesto nastoľovania protekcionizmu, ktorý by skomplikoval svetový obchod.

Riziká pre svet i pre Slovensko

Ako sme už spomínali, svetová ekonomika je zasiahnutá viacerými kríza­mi. Z toho plynie niekoľko vážnych rizík v nasledujúcich rokoch. Globálny ekonomický rast bude preto v roku 2008 v porovnaní s pre­došlými štyrmi rokmi výrazne nižší. Spomalenie dynamiky svetovej ekonomiky možno pripísať niekoľkým dôležitým faktorom.

Pokračujúce turbulencie na finančných trhoch budú hrať rozhodujúcu rolu v poklese globálneho rastu. Odhady Medzinárodného menového fondu poukazujú na to, že dopad finančných kríz súvisiacich s americkou hypotekárnou krízou zníži svetovú produkciu o takmer 0,12 percenta.

Rovnako ako finančné riziká aj pokles domáceho dopytu v USA bude znamenať pre rozvojové aj pre rozvíjajúce sa a rozvinuté eko­nomiky pokles ich exportu do USA, čo tiež môže spôsobiť pokles globálneho rastu. Práve tak môže zapôsobiť pokles dopytu v Japonsku a západnej Európe.

Na rozdiel od vyspelých ekonomík zvýšenie domáceho dopytu v rozvíja jú­ cich sa krajinách môže akcelerovať globálny ekonomický rast.

Riziká súvisiace s rastom cien ropy, inflačnými tlakmi a vonkajšou ne­rovnováhou môžu spolu zapríčiniť pokles ekonomického rastu sveta o takmer 0,1 percenta.

Aj keď súčasná finančná kríza ovplyvňuje slovenskú ekonomiku nepriamo cez zníženie exportu, je dôležité nastoliť opatrenia na podporu podnikateľského prostredia. Tak ako konštatoval Charles Darwin „nie je najsilnejším alebo najinteligentnejším druhom ten, ktorý prežije, ale ten, ktorý je najprispôsobivejší“.

Menbere WORKIE TIRUNEH

Späť