Sto dní pre prezidenta Baracka Obamu

Slovensko, 3. 3. 2009 (Verejná správa 3/2009)

Prvých sto dní, ktoré nový americký prezident Barack Obama dostal na naštartovanie vlastnej politickej koncepcie, bude do značnej miery rozhodujúcich pre celé jeho štvororočné volebné obdobie. Podľa prvých krokov sa bude hodnotiť nielen jeho nástup do tejto výnimočnej funkcie, ale podľa nich sa bude dať odhadnúť aj budúcnosť jeho vodcovskej činnosti.

Amerika, ale aj svet, sa budú pýtať: začne v poradí štyridsiaty štvrtý prezident a historicky prvý Afroameričan v tejto funkcii plniť do dôsledkov volebné sľuby, alebo uviazne iba kdesi na pol ceste? Pôjde iba o kozmetické úpravy alebo o revolučnú zmenu, akú krajina po ôsmich rokoch vlády konzervatívca Georga Busha potrebuje? Budú Amerika i svet svedkami ráznej premeny Spojených štátov amerických na slušnú krajinu, kde bude mať na zdravotné poistenie aj dosiaľ zo zdravotníckeho systému úplne vyradených 45 miliónov Američanov? A stane sa Amerika slušnou aj vo svete, do ktorého nebezpečne agresívny tandem Bush – Cheney vniesol toľko zla?

Spojené štáty americké sa ocitli na historickej križovatke. Je dobré, že väčšina aj tých najjednoduchších Američanov si uvedomila, že Bush voviedol veľkú a mocnú krajinu na zlú cestu. Preto vyhral prezidentské voľby demokrat Barack Obama, preto prehral republikán John McCain. Republikáni, ktorí doviedli krajinu do jej dnešného krízového stavu so všetkým čo s tým súvisí, nemohli mať nárok na jej rekonštrukciu.

Hoci Obama vyhral s jasnou prevahou a v súčasnosti ovládajú demokrati nielen Biely dom, ale aj obe komory Kongresu, bolo by iste chybou, ak by odstavili republikánsku stranícku garnitúru celkom nabok. Obama to tvrdil už počas volebnej kampane a zdôraznil to aj v inauguračnom prejave. Povedal, že nie je podstatné, či je niekto biely, čierny, alebo žltý, ale najpodstatnejšie je, že „všetci sme Američania...“

Stal sa prezidentom všetkých Američanov a tejto premisy sa bude snažiť pridŕžať po celé volebné obdobie. Ak by sa predsa len vychýlil z udávaného smeru, mohol by mať problémy v Senáte, kde demokrati nemajú dostatočnú väčšinu na presadenie každého zákona pochádzajúceho či už od členov Kongresu, alebo od neho samotného.

Nový americký prezident začal úradovanie takmer na jednotku. Využil všetky právomoci, ktoré mu v prezidentskom systéme vládnutia dáva americká ústava. Už prvý deň ich potvrdil prezidentskými výnosmi, či dekrétmi. Je to síce metóda, ktorá tak trochu zaváňa imperiálnymi metódami, ale tvorcovia americkej konštitúcie mali jasne na pamäti, že niekedy v dejinách môže nastať chvíľa, keď bude musieť nový prezident urobiť aj ráznejší rozchod so svojim predchodcom. Práve to Barack Obama urobil, keď podpísal dekrét o zatvorení povestnej väznice na Guantanáme. Väznicu majú zatvoriť v priebehu roka. Oveľa ťažšie sa naplní ďalší prezidentov sľub o stiahnutí amerických vojsk z Iraku do šestnástich mesiacov. Nikto si zatiaľ nevie predsatviť, čo sa stane, ak americké vojská odídu a pri moci zostane bábková proamerická vláda. Obama však na odchode z Iraku trvá. Chce sa viac sústrediť na boj s Talibanom v Afganistane a s medzinárodnou teroristickou organizácou Al-Kajdá. Nejasným zostáva, ako sa postaví ku konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Počas kampane veľmi nešťastne hovoril o Jeruzaleme ako o hlavnom meste Izraela, aj keď je notoricky známe, že východný Jeruzalem je arabský. Čudný je aj jeho prístup k Iránu, rovnako i novej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej. Je preto veľkou otázkou, či terajšia vládnuca špička dokáže vo Washingtone i v New Yorku odolať mocnej izraelskej lobby, ktorá za Busha v podstate z Tel Avivu riadila americkú zahraničnú politiku.

Pre nového amerického prezidenta bude však najhlavnejšou úlohou dostať Ameriku z ekonomickej depresie, v ktorej sa ocitla po dlhých rokoch až fanatickej viery, že akýkoľvek hospodársky problém dokáže voľný trh vyriešiť sám – akoby išlo o akúsi živú bytosť. Spojené štáty americké sú dnes na prahu nebývalého hospodárskeho poklesu, ktorý je porovnateľný len s tridsiatimi rokmi minulého storočia. Vtedy musel demokratický prezident Franklin D. Roosevelt prísť s programom známeho New Dealu a štátnymi zásahmi dostať krajinu z nepredstaviteľnej biedy. Obama má pred sebou podobnú úlohu, ak nie ťažšiu, pretože odpor sprofanovaných finančníkov na Wall Streete je stále dostatočne veľký a prezident môže tvrdými štátnymi zásahmi vyvolať mimoriadny odpor práve tejto podnikateľskej vrstvy. Tá dokáže podvodmi bohatnúť aj v najťažších časoch a spreneveriť i štátne finančné stimuly určené na ozdravné hospodárske procesy. Preto sa prezidentova požiadavka, aby Kongres poskytol na prekonanie krízy 820 miliardovú štátnu injekciu, nezdá byť až takou spasiteľnou.

Amerika potrebuje zásadnú generálnu opravu, ba do značnej miery zmenu doterajšieho systému. Ak bude mať na také niečo Barack Obama odvahu, môže sa stať historickou osobnosťou.

Späť