Mestá hľadajú v porovnaní inšpiráciu

Slovensko, 3. 3. 2009 (Verejná správa 3/2009)

V minulých dvoch rokoch pokračovalo porovnávanie miest odštartované Úniou miest Slovenska v roku 2006. Koordináciu projektu prevzalo Komunálne výskumné a poradenské centrum v Piešťanoch. O vybraných výsledkoch porovnávacieho prieskumu informuje jeho riaditeľ Ing. Viktor Nižňanský, PhD.

Na začiatku benchmarkingu stálo dvanásť miest. V druhej etape projektu ich už bolo dvadsať. Rozdelili sme ich do štyroch veľkostných kategórií: do 10 000 obyvateľov (Bojnice, Gelnica, Kremnica), 10 – 20 000 obyvateľov (Bytča, Holíč, Kežmarok, Levoča, Nová Dubnica), 20-50 000 obyvateľov (Komárno, Partizánske, Pezinok, Piešťany, Šaľa, Spišská Nová Ves, Zvolen), nad 50 000 obyvateľov (Košice, Martin, Nitra, Trenčín, Trnava). Zvýšený počet účastníkov prieskumu tak umožnil porovnávať prácu samospráv aj v rámci veľkostnej kategórie.

Participujúce mestá možno všeobecne charakterizovať ako mestá s klesajúcim počtom obyvateľov, rastom počtu obyvateľov nad šesťdesiatdva rokov, ale zároveň rastom počtu žiakov (s prihliadnutím na počet obyvateľov) v 52 percentách zúčastnených miest. Konštatovali sme rast celkových príjmov a podielu na dani z príjmu, ale aj rast celkových dlhov, ale nie nad zákonný rámec.

Niekde málo, inde veľa

Celkové vyhodnotenie jednotlivých skúmaných oblastí riadenia a správy ukazuje veľmi veľké rozdiely vo vykazovaných hodnotách. Sčasti to spôsobuje rozdielny prístup miest k zabezpečovaniu jednotlivých úloh. V niektorých ukazovateľoch sú rozdiely evidentne dané charakterom mesta. Zistené rozdiely otvárajú priestor na prijímanie opatrení odstraňujúcich negatíva a posilňujúcich pozitíva vo výkone samospráv.

V roku 2007 sa výška predpisaných miestnych daní a poplatkov na jedného obyvateľa pohybovala od minima 700 korún do maxima 3490 korún, celkové príjmy miest na jedného obyvateľa od 14 490 do 41 480 korún.

Hustota siete miestnych komunikácií na štvorcový kilometer bola od 0,4 po päť kilometrov a výdavky na ich údržbu (prepočítajúc na dĺžku) od 26 000 do 500 000 korún. Podiel svetelne riadených križovatiek predstavoval od 4,5 po 40 percent a veľký bol i rozdiel vo výdavkoch na údržbu a prevádzku jedného svetelného bodu – od 1500 do 9950 korún.

V ekologickej sfére je na zamyslenie minimum 0,8 a maximum 33,2 percenta podielu separovaných komodít na celkovej hmotnosti odpadu, ale i podiel nákladov na čistenie mesta na celkových výdavkoch miest (0,2 – 1,2 percenta), výdavky na údržbu jedného metra štvorcového verejnej zelene za rok (1 – 23 korún) a počet vyrúbaných stromov na tisíc obyvateľov (1 – 7).

O postavení mestských polícií vypovedá rozdiel v počte obyvateľov na jedného policajta (609 – 2418), výdavky na mestskú políciu pripadajúce na jedného obyvateľa (190 – 920 korún) a prevádzkové výdavky na jedného mestského policajta (ročne 128 000 – 834 000 korún).

Podiel výdavkov na opatrovateľskú službu na celkovom rozpočte sa pohyboval od 0,07 do 6,51 percenta, výdavky na originálne kompetencie v školstve na jedného obyvateľa od 1840 do 3310 korún, výdavky na kultúru na jedného obyvateľa za rok od 20 do 2111 korún a na šport od troch do 86 halierov.

Na jedného zamestnanca mestskej administratívy pripadá 137 až 726 obyvateľov. Výdavky na hlasové telekomunikačné služby na jedného zamestnanca za rok predstavovali 5200 až 27 300 korún. Rozdielna je tiež vybavenosť úradov výpočtovou technikou - od 86,2 do 131,9 percent, čo znamená, že niekde majú počítačov viac ako zamestnancov.

Trendy mestských samospráv

Ak vezmeme do úvahy obdobie oboch porovnávaní, teda rokov 2004 až 2007, môžeme už vidieť určité trendy v práci samospráv. Ako sme už uviedli, rastú miestne dane a poplatky, ale i dlhy. Hoci výdavky na sociálne služby rastú, mestá ešte nereagujú dostatočne na zmeny demografickej situácie, napríklad v kapacitách lôžok. Mestá produkujú stále viac odpadu a o rok ich čakajú problémy, ak neurýchlia jeho separáciu a kompostovanie. Klesajú výdavky na životné prostredie. Pritom pribúdajú malí znečisťovatelia. Na jednej strane sa rozširujú plochy udržiavanej verejnej zelene, na druhej strane stromov rastúcich mimo lesa ubúda.

Výdavky na kultúru stagnujú a znižujú sa aj výdavky na obnovu a ochranu pamiatok. Podpora športu nie je prioritou a polovicu všetkých výdavkov predstavujú dotácie. Niektoré mestá rozdrobujú svoju pozornosť a financie na priveľa športových odvetví.

Investície do informačných systémov stagnujú, hoci obyvateľstvo si už na internetovú komunikáciu so samosprávou zvyká (trojnásobný nárast návštev na internetových stránkach). Pribúdajú žiadosti občanov na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Mestské samosprávy sa personálne posilňujú a častejšie vykonávajú vnútorné kontroly. Malo by sa to odraziť aj na vybavovaní opodstatnených sťažností, ktorých je stále viac.

Účastníci porovnávacieho prieskumu chcú v ňom ďalej pokračovať. Majú záujem verifikovať a dopracovať sústavu ukazovateľov určujúcich efektívnosť, hospodárnosť a účelnosť fungovania volených orgánov a mestských úradov. Komunálne výskumné a poradenské centrum im chce umožniť permanentné kvalifikované porovnávanie, aby mohli prijímať účinnejšie a efektívnejšie rozpočtové, vecné a strategické rozhodnutia.

Viktor NIŽŇANSKÝ

Späť