Reč prezradí človeka aj na internete

Slovensko, 4. 3. 2009 (Verejná správa 4/2009)

Ako som naznačil v predchádzajúcich troch príspevkoch, v elektronickom prostredí sa texty líšia jednak obsahovo-tematickým zameraním a jednak jazykovo-kompozičným stvárnením. Viaceré repliky v spontánnych diskusiách na internete i bezprostredné diskusné reakcie na niektoré články v dennej tlači majú často nízku jazykovú úroveň. Odborná, ale najmä laická verejnosť ich – v mnohom aj oprávnene – hodnotí kriticky. No zároveň treba povedať, že ich jazykovú úroveň nemožno „merať“ iba podľa požiadaviek kodifikovanej normy spisovného jazyka. Vznikajú totiž na priesečníku napätia medzi pólmi takých mimojazykových faktorov, ako je ústnosť – písomnosť, dialogickosť – monologickosť, oficiálnosť – polooficiálnosť – neoficiálnosť. To je aj dôvod, prečo sa v nich popri spisovnej forme využívajú výrazové prostriedky všetkých foriem národného jazyka.

Závažná je prvá opozícia. Tieto texty majú totiž formálne písomnú, graficky fixované podobu. Vo svojej podstate (v hĺbkovej, obsahovej rovine) však majú charakter ústnych, hovorených replík. Komunikácia medzi účastníkmi četu (chatu) sa uskutočňuje vo verejnom prostredí, no tí sa správajú, akoby ich komunikácia mala súkromný charakter, a preto svoje repliky posúvajú k pólu neoficiálnosti. A keďže sú zároveň „skrytí“ za clonou anonymity, bez väčších zábran siahajú po silných expresívnych slovách a slovných spojeniach a neštítia sa použiť ani tabuové výrazy. Pritom ich repliky prekračujú hranice spisovnosti. Preto z hľadiska kultúry vyjadrovania možno hovoriť skôr jednak o porušovaní komunikačnej normy a jednak o porušovaní normy spoločenského správania.

Napriek tomu treba osobitne zdôrazniť, že aj v textoch, ktoré vznikajú v elektronickom prostredí, a teda aj v internetových diskusiách majú dominantné postavenie bezpríznakové prostriedky spisovnej formy národného jazyka, ktoré predovšetkým nesú významovú nálož textu (jednotlivých replík dialógu). Dojem, akoby mnohé z týchto textov prekračovali hranice jazykovej kultúry a kultúry vyjadrovania súvisí s princípom kontrastu. Na pozadí bezpríznakovej textovej roviny, ktorú vytvárajú bezpríznakové prostriedky, predstavujúce jadro lexiky aj v internetových textoch, sa kontrastne vynímajú príznakové a štylisticky zafarbené slová a slovné spojenia. Ako som uviedol v našej rubrike v minulom čísle, takto sa ako príznakové pociťujú už terminologické pomenovania. O to nápadnejšie sa na tomto nocionálnom pozadí javia silnejšie expresívne výrazy, medzi ktorými nechýbajú ani pejoratíva, vulgarizmy i tabuové slová. Napríklad:

Kdesi som čítal, že na Slovensku je jediný problém – že je tu viac svíň ako korýt. Chrapúňov tu bude vždy viac ako príležitostí.

V rámci ústnosti, dialogickosti a neoficiálnosti akoby sa zrušila aj fyzická vzdialenosť medzi komunikantmi. Familiárnu kontaktovosť medzi nimi, hoci sa osobne nestretli, nepoznajú sa, potvrdzujú kontaktové prostriedky a tykanie, napríklad: Takže si môžeš fandiť.

S ilúziou, že ide o bezprostredný vzťah a familiárnu kontaktovosť, súvisí ďalšia vlastnosť internetových diskusií. Skrytý v ulite súkromnej anonymity expedient, ktorý priamo četuje (chatuje) s konkrétnou – v skutočnosti tiež anonymnou – osobou, stráca komunikačné zábrany. Preto občas bez väčších ťažkostí naruší spoločenskú vhodnosť vyjadrovania a nerešpektuje spoločenské konvencie. Akoby sa vecne (obsahovo-myšlienkovo) i jazykovo oslobodil, akoby prestal utajovať svoje najskrytejšie myšlienky tak, že odrazu dokáže „verejne“ vysloviť aj to, čo by inak zoči-voči nepovedal ani svojmu najbližšiemu. Isteže, aj jazykovo sa prezentuje vo svojej najvlastnejšej podstate. Zrejme aj v tomto prípade platí, že jazyk prezrádza o človeku všetko nielen o jeho ľudských hodnotách, mentálnom ustrojení, vzdelanostnej úrovni, ale aj o hierarchii hodnôt, ktorými sa prezentuje vo svojom jazykovom prejave. Táto chvíľková „úprimnosť“, ktorá môže spustiť závory vyjadrovacích a spoločenských zábran, sa potom odrazí aj v preferovaní hovorových, familiárnych a pejoratívnych slov a v niektorých prípadoch aj v používaní vulgarizmov a tabuových slov. Napríklad:

Lebo sme spravili chujovinu polroka potom, ako sa objavil. – Je mi však ťažko vzdávať úctu (...) zato, že to „kráľovsky dodrbal“.

Úvodzovky v druhom príklade hovoria o tom, že si autor repliky uvedomoval, že verejne použil silné spojenie, a preto ho vyznačil úvodzovkami ako pragmatickým signálom, a teda akoby sa adresátovi ospravedlňoval.

Tieto a podobné prípady potvrdzujú, že aj v internetovej komunikácii možno hovoriť o vedomej práci s jazykom. Neraz tiež ide o zámernú hru s jazykovým výrazom (tvarom), ktorá je príznačná pre slangové vyjadrovanie. Svedčia o tom takéto slangové slová a slovné spojenia: preposlať, kopnúť, modrák (prívrženec SDKÚ), poslať text na sklo, opajcnúť záverečku, čeknúť, spakovať, propíč (prepáč), vyvediem (vykonám). A tak ďalej.

Záverom možno konštatovať, že v internetovom prostredí vznikajú a budú vznikať nové žánrové modely a na ich báze sociálne a individuálne odlišné texty. Zároveň vyslovujem presvedčenie, že tak, ako sa vyčíri znečistená voda prameňa, myšlienkovo i jazykovo sa vyčistia aj internetové texty. Hovorí o tom aj porovnanie východiskovej situácie v minulom storočí s dnešný stavom. Pravdaže, výnimky vždy budú potvrdzovať pravidlo.

Ján FINDRA

Späť