Posolstvo z Paríža je povzbudením

Slovensko, 5. 3. 2009 (Verejná správa 5/2009)

Svetlým okamihom v atmosfére nastupujúcej hospodárskej krízy bol priaznivý pohľad Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) na Slovensko, ktorý v Bratislave predstavil generálny tajomník organizácie Angel Gurría. Po jeho boku stála naša veľvyslankyňa a stála zástupkyňa pri OECD Ing. Jana KOTOVÁ (58). V rozhovore, ktorý poskytla našej redakcii, sme hlbšie nahliadli do kuchyne takzvaného klubu bohatých.

História OECD sa začala vlastne pred šesťdesiatimi rokmi. Na začiatku to ešte nebola medzivládna organizácia ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta, ktoré prijali princípy demokracie a trhovej ekonomiky. Kedy sa ňou stala?

Vráťme sa do 5. júna 1947. Vtedajší americký štátny tajomník generál George Marshall v prejave na univerzite v Harvarde navrhol vytvoriť Program na obnovu Európy. Tak sa zrodil Marshallov plán, ktorého hlavným cieľom bolo za výdatnej finančnej podpory USA a Kanady postupne obnoviť hospodárstvo vo všetkých krajinách vojnou zničenej Európy. Aby sa tento program – oficiálne nazvaný European Recovery Program – realizoval vo všetkých krajinách a odvetviach, bola založená Európska organizácia pre hospodársku spoluprácu - Organisation for European Economic Cooperation (OEEC).

Medzitým však v Európe padla churchillovská železná opona a Marshallov plán i OEEC zostali za ňou na štyridsať rokov...

V čase vrcholenia studenej vojny Západ potreboval ekonomický ekvivalent Severoatlantickej aliancie. Preto sa OEEC v roku 1961 pretransformovalo na dnešnú Organizáciu pre ekonomický rozvoj a spoluprácu (Organisation for Economic Cooperation and Development – OECD). Nazývajú ju síce klubom bohatých, ale jej hlavným poslaním je pomáhať vládam členských krajín zabezpečovať dlhodobý ekonomický rozvoj, podporovať zamestnanosť, zvyšovať životnú úroveň obyvateľstva, ale aj dosiahnuť finančnú stabilitu v rozvoji svetovej ekonomiky. Neobmedzuje sa iba na svojich členov. Na základe úzkej dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce podporuje ekonomický rozvoj vo všetkých krajinách sveta vrátane rozvojových krajín.

Čo sa patrí o OECD vedieť?

Z družuje tridsať členských krajín ktoré sa hlásia k princípom demokracie a trhového mechanizmu. Pridruženým členom, avšak bez hlasovacieho práva, je aj Európska komisia. Sídli v Paríži a jej oficiálnymi jazykmi sú angličtina a francúzština. Najvyšším riadiacim orgánom organizácie je Rada OECD, ktorá pozostáva zo zástupcov členských krajín - veľvyslancov a stálych predstaviteľov v jednej osobe. Na čele sekretariátu je generálny tajomník, v súčasnosti Angél Gurría (Mexiko), ktorý je volený radou na základe konsenzu všetkých členských krajín. Aj všetky dôležité rozhodnutia sa prijímajú konsenzom. Preto je rozhodovací proces v organizácii veľmi náročný.

V sídle organizácie pracuje asi dvetisícpäťsto ľudí. Ťažisko prípravných, analytických a koncepčných prác spočíva na vyše dvesto odborných pracovných orgánoch – výboroch. Tie spolupracujú takmer so 40 000 odborníkmi z celého sveta.

Pridružené sú ďalšie odborné organizácie, ktoré pracujú s vlastnými tímami špecialistov, napríklad Medzinárodná energetická agentúra (IEA), Medzinárodná nukleárna agentúra (NEA), Rozvojové centrum, Centrum výskumu, inovácií a vzdelávania, Klub Sahel (pre spoluprácu s krajinami subsaharskej Afriky), ako aj iné, menšie organizácie. Členstvo v týchto pridružených organizáciách je samostatné a nevyplýva automaticky z členstva v OECD. Napríklad Slovenská republika sa stala členom Medzinárodnej energetickej agentúry až v decembri 2007 po splnení jej špecifických podmienok a po zavŕšení náročného prístupového procesu.

Pripísali ste osobitný význam výborom. Ktorý z nich však strategicky vyčnieva?

Za najvýznamnejší všetci považujeme výbor pre ekonomické prehľady (EDRC), ktorý sa zaoberá hodnotením ekonomického vývoja v členských krajinách, prognózami ich ekonomického vývoja a odporúčaniami ako zlepšiť chod ekonomiky, dosiahnuť dlhodobý rast a zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva.

Prečo sa Slovensko dostalo do organizácie až v roku 2000, keď sa ku základným princípom členstva prihlásilo už vo svojej ústave v roku 1992?

Členstvo nezávisí od vôle, ani od záujmu krajiny, ani od dňa podania prihlášky. Ešte predtým, ako sa stane členom organizácie, musí absolvovať zložitý a dlhodobý predvstupový proces, splniť náročné kritériá a jej vstup musia odsúhlasiť všetky členské krajiny. Len pre zaujímavosť uvediem, že po našom vstupe do OECD bol proces prijímania ďalších krajín pozastavený. Boli sme poslední, komu sa podarilo dostať sa do tohto prestížneho ekonomického klubu.

To však neznamená, že iní záujemcovia o členstvo sú na tom ekonomicky horšie, ako sme na tom boli my. Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Cyprus, Bulharsko, Rumunsko ale aj iné, dnes už rozvinuté ekonomiky sveta ako Chile, Brazília, Čína alebo Ruská federácia nie sú ešte – napriek obrovskému záujmu a úsiliu ich vlád - členmi tohto klubu. To, že sme už deväť rokov v OECD, si treba vážiť a snažiť sa využívať členstvo čo najužitočnejšie.

Napriek tomu si naša verejnosť, najmä laická, kladie otázku, čo nám vlastne OECD prináša, napríklad v porovnaní s príspevkami zo štrukturálnych fondov Európskej únie...

Hodnota členstva v tomto klube nie je síce finančne priamo merateľná, ale je veľmi vysoká. Dáva nám prestíž, možnosť čerpať zo skúseností a poznatkov tých najvyspelejších krajín a využívať obrovský vedomostný potenciál špičkových svetových expertov vo všetkých oblastiach ekonomiky.

Z veľmi konkrétnych prínosov by som mohla uviesť zásluhu OECD na tom, že sme na Nový rok mohli oslavovať vstup do eurozóny. Keď sa začiatkom roku 2007 hodnotila vo výbore pre ekonomické prehľady Slovenská republika, zo strany zástupcov Európskej komisie zazneli isté pochybnosti nad našou schopnosťou splniť konvergenčné kritériá. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj napriek tomu vyslovila Slovensku podporu.

Vráťme sa ešte k otázke rozširovania. Prečo nastala taká dlhá pauza v prijímaní nových členov?

Organizácia prechádza reformami a zápasí s viacerými problémami, hlavne s nedostatkom finančných zdrojov na pokrývanie svojich rozsiahlych aktivít. Bola a stále je financovaná prevažne veľkými prispievateľmi - USA, Japonskom, Kanadou a krajinami G7. Takzvaní malí prispievatelia, ku ktorým popri Islande a Luxembursku patrí aj Slovensko, nepokrývajú svojimi príspevkami ani náklady priamo spojené so svojím členstvom. Preto je pre nás členstvo v OECD výhodné aj z hľadiska finančného.

Ako posudzuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj súčasnú globálnu ekonomickú krízu a ako na ňu reaguje?

Vo svojich ekonomických prehľadoch OECD už od vzniku finančnej krízy upozorňuje na možné nepriaznivé dopady, snaží sa vyprofilovať účinné stratégie a minimalizovať škody uplatňovaním vhodných makroekonomických a štrukturálnych politík. Výsledkom diskusií je nedávno zverejnený dokument Strategická odpoveď OECD na finančnú a ekonomickú krízu.

Strategická odpoveď pozostáva z dvoch hlavných blokov. Prvý sa zameriava na finančnú oblasť a regulačnú reformu, hospodársku súťaž a problematiku riadenia spoločností. Druhý sa zaoberá aspektmi dlhodobého ekonomického rastu. Vzhľadom na komplexnosť problematiky je práve OECD tou najvhodnejšou inštitúciou na koordináciu riešenia finančnej krízy a určenia princípov ako znovu nastoliť dlhodobý a udržateľný rastový trend ekonomík na medzinárodnej úrovni.

Okrem sformulovania týchto princípov sa organizácia snaží hľadať vhodné výstupné stratégie na podporu trhového prostredia. Strategická odpoveď OECD má takto prispieť k ostatným aktivitám na medzinárodnej úrovni v boji proti finančnej a ekonomickej kríze, aké vyvíja napríklad zoskupenie G20 a Fórum pre finančnú stabilitu.

Nedostáva sa naše členstvo v OECD do rozporu s našimi záväzkami v iných medzinárodných organizáciách, predovšetkým v OSN, Európskej únii a NATO?

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je ekonomická organizácia a je považovaná za apolitickú. Pri prijímaní svojich rozhodnutí a najmä pri posudzovaní ekonomického vývoja v jednotlivých krajinách, ako aj pri formulovaní odporúčaní sa striktne pridržiava faktov. Vyhýba sa komentovaniu vývoja na svetovej politickej scéne. Je síce pravda, že prvým z dvoch hlavných kritérií členstva je dodržiavanie princípov demokracie, ale to ešte neznamená úspešné uplatnenie princípov trhového mechanizmu, čo je druhé hlavné kritérium.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je v porovnaní s OSN alebo NATO len malým združením, preto ho zvyknú nazývať klubom. Spája len tridsať členských krajín, ktoré uznávajú spoločné hodnoty. Organizácia spojených národov združuje všetky krajiny sveta a pracuje na odlišných princípoch. Niektoré aktivity oboch organizácií sa prelínajú, napríklad v oblasti rozvojovej spolupráce, ale aj v istých čiastkových ekonomických oblastiach. V prípade NATO ide o zoskupenie krajín na báze politickej a vojenskej. Európska únia je len špecifickým regionálno-administratívnym zoskupením.

Z hľadiska zamerania možno OECD porovnávať skôr s Medzinárodným menovým fondom alebo so Svetovou bankou, ktoré sú tiež svetovými ekonomickými organizáciami, ale každá je zameraná na inú, špecifickú oblasť. Len OECD sa zaoberá ekonomikou v globálnom charaktere a vo svetovom rozmere, čo jej dodáva určitú jedinečnosť.

Aký je pohľad OECD, jeho orgánov a štatistík na súčasné Slovensko?

Jednoznačne veľmi pozitívny. Slovensko urobilo v poslednom období obrovský pokrok v rôznych oblastiach ekonomiky. Stalo sa uznávaným členom organizácie. Pre mnohé krajiny sa stáva príkladom úspešnej transformácie ekonomiky a ekonomického modelu, ktorý kombinuje vysoký ekonomický rast a sociálnu súdržnosť.

V najnovšej správe o Slovenskej republike, ktorú v Bratislave začiatkom tohto mesiaca oficiálne prezentoval generálny tajomník Angel Gurría, sa vyzdvihujú ekonomické úspechy našej krajiny v poslednom období, najmä fakt, že sa úspešne podarilo zaviesť euro a napriek finančnej kríze udržať najvyššie tempo ekonomického rastu v krajinách OECD. Aby sa tento trend dal udržať, organizácia v správe kladie dôraz na výzvy v makroekonomickej oblasti z pohľadu dlhodobého ekonomického rastu.

Prvou hlavnou výzvou je zvýšenie flexibility trhu práce a podpora podnikateľského prostredia, aby dokázalo prekonať makroekonomické šoky. Na podporu makroekonomickej stabilizácie organizácia odporúča zvýšiť pružnosť fiškálnej politiky, ktorá je po zavedení eura jediným stabilizačným nástrojom. V tejto súvislosti treba zabezpečiť efektívne proticyklické rozpočtové pravidlá na posilnenie automatických stabilizátorov. Zároveň bude treba vytvoriť udržateľnú finančnú pozíciu dôchodkového systému v dlhodobom horizonte.

V špeciálnej kapitole sa OECD zameriava na problematiku bývania z pohľadu zvýšenia mobility pracovnej sily. Upozorňuje na prevládajúci trend vlastniť byty a nie si ich prenajímať, pretože chýba efektívny nájomný sektor. Tento fakt má podľa organizácie negatívny vplyv na podporu regionálnej mobility pracovnej sily do miest s väčším množstvom pracovných príležitostí.

Ktoré programy, projekty alebo rozhodnutia OECD sú dnes pre Slovensko zvlášť zaujímavé?

V súčasnej finančnej a ekonomickej kríze je pre nás dôležité sledovať najnovší prístup organizácie k tejto problematike. Okrem analýzy vývoja krízového procesu odporúča postupne upúšťať od opatrení štátu na podporu ekonomiky, aby opäť normálne fungovalo trhové prostredie. Práve princípy tejto výstupnej stratégie (exit strategy) a jej vhodné načasovanie je vysoko aktuálne i pre Slovensko.

Okrem toho prebieha niekoľko zaujímavých projektov. Je to, napríklad, projekt o daniach a hospodárskom raste, zameraný na identifikáciu daňovej politiky a daňového systému, ako aj na medzinárodnú spoluprácu v daňovej oblasti s cieľom minimalizovať daňové úniky a vymieňať si daňové informácie. V oblasti životného prostredia sa Slovensko angažuje v tvorbe ekonomických analýz s dôrazom na porovnávanie konkrétnych národných a medzinárodných politických možností na zníženie emisií skleníkových plynov. Ďalším dôležitým nástrojom pre národný rozhodovací proces sú odborné znalosti získané vďaka nášmu aktívnemu členstvu v Agentúre pre jadrovú energetiku. Slovenská republika pravidelne participuje na aktivitách zameraných na problematiku vývoja svetových cien potravín a hľadaní účinných politických odpovedí pre tvorbu poľnohospodárskej politiky a fungovanie trhov s poľnohospodárskymi komoditami.

V oblasti vzdelávania sme už niekoľko rokov zapojení do medzinárodného hodnotenia vzdelávacích výsledkov pätnásťročných študentov (Programme for International Student Assessment - PISA), ktorý prebieha za účasti 57 krajín sveta.

Prepojenia trhu práce a vzdelávacích systémov sa týka ďalší významný výskumný program OECD - PIAAC. Ide o medzinárodné hodnotenie zručností a kompetencií dospelých. Jeho cieľom je získať vysoko kvalifikované informácie o základných zručnostiach dospelých, ako je napríklad čitateľská alebo matematická gramotnosť, komponenty v oblasti čítania, schopnosť riešiť problémy v technologicky náročnom prostredí a ich využitie v práci a reálnom živote.

Významné sú ďalej aktivity v oblasti migrácie - integrácia migrantov na trhy práce, tvorba nástrojov politiky regionálneho rozvoja na úrovni vyšších územných celkov. Tu máme záujem využiť skúsenosti medzinárodných expertov.

V oblasti obchodu je pre Slovensko zaujímavá komunikačná stratégia OECD zameraná na popularizáciu a šírenie pozitívnych aspektov liberalizácie obchodu a na poznanie negatívneho dopadu prípadných protekcionistických opatrení, obzvlášť v súčasnej situácii počas ekonomickej krízy.

Sekretariát Medzinárodnej energetickej agentúry sleduje a hodnotí energetickú politiku členských a významných nečlenských krajín. V pravidelných niekoľkoročných intervaloch (štyri až päť rokov) vypracováva hĺbkové prehľady energetických politík a tiež prehľady pripravenosti jednotlivých krajín na krízové situácie. Monitoruje dodržiavanie povinných deväťdesiatdňových zásob ropy a nacvičuje reakcie krajín v núdzových situáciách.

Tých projektov je však oveľa viac.

Ktoré inštitúcie na Slovensku by sa mali a mohli viac angažovať vo vzťahu k OECD?

Naša parížska misia úzko spolupracuje s vládou, jednotlivými rezortmi, finančnými inštitúciami, ale aj inými ústrednými orgánmi štátnej správy. Čo mi však trochu chýba, je viac pochopenia a možno aj entuziazmu doma na Slovensku. U nás sa často hovorí o potrebe rozširovať ekonomickú spoluprácu a posilňovať ekonomickú dimenziu diplomacie, ale akosi sa zabúda práve na OECD. Niekedy mám dojem, že sme si prestali vážiť to, že sme sa ako jedna z mála krajín stali členom tejto prestížnej organizácie. Spomínam si na eufóriu spojenú so vstupom do OECD v roku 2000, keď sme všade skloňovali význam tejto udalosti. Ale postupne sa zo slovníka začalo OECD vytrácať, až nakoniec úplne vypadlo. A to považujem za veľké mínus.

Nechýba nám pravidelnejšia a hlbšia informovanosť o aktivitách OECD?

Chýba. V porovnaní s Európskou úniou, NATO a OSN sa o OECD na Slovensku takmer nehovorí. Je to veľká škoda, lebo je o čom hovoriť. Myslím si, že najviac chýba záujem verejnoprávnych médií. Príčinu vidím v tom, že v Bruseli aj New Yorku majú slovenské médiá svojich vlastných korešpondentov, ale v Paríži nie. Aj to je možno dôvod, prečo sa v našich spravodajstvách OECD prestalo objavovať. Želala by som si, aby mu slovenskí novinári venovali rovnakú pozornosť, ako to bolo teraz, pri februárovej prezentácii priaznivej správy o našej krajine.

Zhováral sa Peter KRÚTKY

Späť