Tvrdý chlebíček cestovného ruchu

Slovensko, 27. 3. 2009 (Verejná správa 6/2009)

Cestovný ruch sa stal od druhej polovice dvadsiateho storočia významným spoločenským, kultúrnym a ekonomickým javom. Po obchode s ropnými produktmi a automobilovom priemysle zaujíma výškou obratu tretie miesto. Pre znásobujúci efekt ho odborníci považujú za odvetvie budúcnosti .

V súčasnosti je cestovný ruch v mnohých krajinách odvetvím, kde vzniká najviac pracovných príležitostí. Veľkou mierou sa podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu a pozitívne ovplyvňuje platobnú bilanciu štátu. Vytvára značné príjmy aj do miestnych rozpočtov. Vysokou mierou naliehavosti podporuje investičné aktivity.

Skúsenosti z prelomu druhého tisícročia potvrdzujú, že ľudia neprestávajú cestovať ani v horších časoch. Politické a ekonomické vplyvy, ako aj dosahy lokálnych prírodných katastrof ich zneistia len na určitý čas. Každoročne pribúdajú nové, zaujímavé turistické destinácie. Fenomén cestovného ruchu zapustil hlboké korene v životnom štýle moderného človeka.

Vo výjazdovom cestovnom ruchu podľa vynaložených výdavkov dominujú občania Nemecka. Nasledujú Američania, Japonci, Briti a Francúzi. Na obyvateľov týchto piatich krajín pripadá v súčasnosti polovica celosvetových výdavkov. K ďalším významným krajinám s výjazdovým cestovým ruchom patrí Rusko, Taliansko, Rakúsko, Holandsko a Kanada. Cieľové krajiny cestovného ruchu sú najmä Francúzsko, USA, Španielsko, Taliansko, Veľká Británia a Čína.

Tradičným turistickým prúdom je ťah sever – juh. V súvislosti s demokratickými premenami v krajinách strednej a východnej Európy vznikol nový, zatiaľ menej frekventovaný prúd západ – východ. Táto tendencia má pozitívny význam pre postavenie Slovenska v rámci medzinárodného cestovného ruchu. Jeho rozvoju však musia štátne a regionálne orgány, ako aj podnikatelia, venovať starostlivosť zvyčajnú v turisticky vyspelých krajinách. Ďalším významným činiteľom pre Slovenskú republiku je fakt, že podstatná časť svetového cestovného ruchu sa uskutočňuje v Európe.

Základným východiskom úspechu podnikania v cestovnom ruchu je charakter produktu. Cieľom turistovej cesty nie je hotel a stravovanie, ale pohyb na konkrétnom mieste. Zaujíma ho príroda, kultúra, šport, turistika, návšteva historických objektov. Turistický produkt sa formuje v podobe činnosti rôznych podnikateľských skupín , ktoré v teritóriu pôsobia. Na činnosti regionálnych turistických organizácií by sa mali podieľať všetci podnikatelia v regióne. Krajina je totiž ako obrovská firma, ktorá ponúka svoje služby v rôznych oblastiach.

Výsledkom cestovného ruchu je nielen činnosť podnikateľskej sféry, ale aj aktivity obce. Práve v tejto sfére by malo Slovensko správne zacieliť svoje koordinačné činnosti. Ubytovacie kapacity by mali mať európsky štandard, zodpovedajúce reštauračné služby, oddychové a kondičné centrá, bezchybne fungujúce a cenovo dostupné požičovne áut a športových potrieb, bezproblémové parkoviská, udržiavané letné a zimné športoviská. Všetku činnosť by však mal koordinovať odborník, ktorý by mal za úlohu zostaviť ponuku pestrého programu do harmonizujúceho celku.

Každý turista chce zažiť v cudzej krajine niečo nezvyčajné, za čo si rád zaplatí. V našich turistických zariadeniach nesmie preto chýbať dôležitá pridaná hodnota v podobe špeciálnych ponúk. Ide napríklad o možnosť jazdy na koni, splavovanie riek, let v športovom lietadle nad vybraným územím. Je dôležité vyhovieť aj milovníkom adrenalínových športov a nebáť sa zaradiť do špeciálnej ponuky paragliding či dokonca zoskok s padákom so skúseným inštruktorom.

Učme sa od susedov

V susednom Rakúsku sa osvedčili miestne a regionálne združenia, ktoré sa navzájom spájajú až po úroveň spolkovej krajiny. Na úrovni regionálnych združení premysleným spôsobom uskutočňujú koordináciu aktivít. Regióny majú k dispozícii výkonné databázy a dobre vybavené informačné centrá, ktoré ustavične mapujú podnikateľské aktivity. Odborníci uskutočňujú koordináciu podnikateľských činností, verejného sektora a celoštátneho marketingu. Regióny koordinujú problematiku spoločnej propagácie a marketingu. Podnikateľ v cestovnom ruchu jasne vidí, v ktorej oblasti sa vyskytujú nedostatky a investuje, aby ich odstránil.

Z takto riadeného cestovného ruchu by sme si mohli vziať príklad. Toto odvetvie ruchu má totiž prierezový charakter. Spätnou väzbou ovplyvňuje priemysel, dopravu, oblasť služieb, spoje, telekomunikácie, kultúru, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, životné prostredie a ďalšie oblasti. Z dobre organizovaného cestovného ruchu profituje celá spoločnosť.

Napriek tomu, že Slovensko má z hľadiska cestovného ruchu všetko potrebné okrem mora, zatiaľ nie je pre turistov magnetom. Slováci, ktorí pracovali v kvalitných zahraničných zariadeniach, hovoria, že všetko, čo Švajčiarsko, Taliansko, Francúzsko či Rakúsko dosiahli, sa nestalo šibnutím čarovného prútika. Podľa nich je za tým práca rodín, celých generácií s úspechmi aj pádmi, premyslená podpora štátu a postupné, cieľavedomé získavanie hosťa a jeho dôvery. K definitívnemu rozhodnutiu neprispievajú krásne slogany, ale voľba klienta. Mnohí západoeurópski turisti sú značne konzervatívni. Radi sa vracajú tam, kde to poznajú, a ak miesto svojej dovolenky zmenia, zvyčajne sa tak stane na odporúčanie dobrých známych.

Umenie vedieť sa predať

Ak chce mať Slovensko z cestovného ruchu prínos zodpovedajúci jeho prírodnému a kultúrnemu potenciálu, malo by čo najskôr zlepšiť a úzko previazať svoju prezentáciu a propagáciu. Na to je potrebná jasná vízia rozvoja cestovného ruchu s perspektívou na najbližšie roky. Slovensko sa musí usilovať, aby bolo vnímané ako krajina poskytujúca kvalitné a komplexné služby. Bude nevyhnutné vytvoriť a udomácniť organizačnú štruktúru cestovného ruchu od obce a mikroregiónu cez región až po vyšší územný celok, aj stabilizovať podnikateľské prostredie pre subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu. Mimoriadne dôležité je zabezpečiť ucelený systém vzdelávania pracovníkov i zamestnancov v tejto oblasti. Samozrejmosťou pre pracovníka v oblasti cestovného ruchu by mal byť prívetivý úsmev. Je načase, aby naši ľudia pochopili, že služby v cestovnom ruchu nie sú posluhovanie, ale vysoko kvalifikovaná, profesionálna práca pre spoločnosť.

Ustavične sa treba venovať skúmaniu najnovších trendov a zamerať sa aj na rozvoj domáceho cestovného ruchu podporou znevýhodnených príjmových skupín obyvateľstva. Rozšíri sa nielen okruh klientely, ale zlepší sa využitie zariadení cestovného ruchu v mimosezónnom období. Dôležitá bude aj koexistencia medzi záujmami štátu na úseku ochrany prírody a rozvojom turizmu. Nová stratégia cestovného ruchu do roku 2013 predpokladá na Slovensku jedno- až dvojpercentný medziročný rast zahraničných návštevníkov.

Medzi ťažiskové formy cestovného ruchu , pre ktoré má Slovensko najlepšie predpoklady a ktoré treba v priebehu najbližších rokov prednostne podporovať, rozvíjať a skvalitňovať, patrí napríklad letná turistika a pobyty pri vode. Rozmanitá príroda a relatívne neporušené životné prostredie sú silnou stránkou Slovenska. Vhodným nástrojom sa javí ďalšia výstavba stredísk v podobe aquaparkov a termálnych kúpalísk. Ich realizáciou prispejeme k zníženiu sezónnosti a k rozšíreniu možností vyplniť čas dovolenkára zmysluplnými pohybovými a zábavnými aktivitami. Od podnikateľských skupín sa nedá očakávať, že prevezmú na seba náročné financovanie prieskumných vrtov na využitie geotermálnej energie. Tu by mal väčšiu úlohu zohrávať štát, kým využívanie geotermálnej energie by už malo byť vecou samospráv a podnikateľov.

Stavajme na silných stránkach

V oblasti kúpeľníctva patrí Slovensko k vyspelým európskym krajinám. Disponuje dostatkom kvalitných liečivých vôd, vhodnou klímou a vysokým štandardom zdravotníckych služieb v kúpeľných strediskách. Na európskom trhu je záujem využívať najmä ponuku tradičnej kúpeľnej liečby. Rekondičné pobyty v trvaní dvoch až piatich dní sú novým prvkom v súlade s európskymi trendmi. Na lepšie uplatnenie sa slovenských kúpeľov na medzinárodnom trhu treba skvalitniť najmä mikroštruktúru kúpeľných miest, kúpeľného prostredia, obohatiť ponuku o doplnkové služby a zatraktívniť ju o aktivity pre voľný čas.

Naša krajina má veľmi dobré prírodné podmienky aj na zimný cestovný ruch a zimné športy. Je však nevyhnutné modernizovať niektoré rekreačné strediská a zlepšovať kvalitu služieb v už existujúcich zariadeniach. Dôležitá bude orientácia na hostí z krajín, kde nie sú veľké možnosti na lyžiarske vyžitie a ich obyvatelia väčšinou nepatria do kategórie náročných lyžiarov (Maďarsko, Poľsko, Česko, Rusko, Ukrajina, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko). Týmto cieľovým skupinám treba pripraviť komplexnú ponuku kapacít, služieb a športovej vybavenosti tak, aby podporila trvalú a opakovanú návštevnosť.

Od 70-tych rokov minulého storočia v Európe ustavične rastie záujem o m estský a kultúrno-poznávací cestovný ruch. Motivačným faktorom sú najmä návštevy hradov, zámkov a kaštieľov. Čoraz atraktívnejšie je pre zahraničných návštevníkov spoznávanie nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v podobe folklóru a zvyklostí miestnych obyvateľov.

K ultúrno-historický potenciál našich miest sa v súčasnosti využíva nedostatočne. V mnohých sú vo veľmi zanedbanom technickom stave kaštiele, zámky, zemianske kúrie. Na ich opravu sa zatiaľ nenašli voľné finančné prostriedky. Na rekonštrukčné práce je však možné využívať prostriedky z európskych štrukturálnych fondov. Zabezpečenie rozvoja mestského cestovného ruchu musí byť úlohou predovšetkým mestských úradov, ktoré by mali vychádzať z vlastných koncepcií rozvoja.

Novou formou cestovného ruchu v horských a podhorských oblastiach sa stáva agroturistika. Možno ju definovať ako využívanie voľného času na vidieku rôznymi rekreačnými činnosťami s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch, alebo v účelových ubytovacích zariadeniach postavených v tomto prostredí. Z ahraničné cestovné agentúry zaznamenávajú rast záujmu o poznávanie života na vidieku. Práve tento trend ponúka Slovensku veľké príležitosti. Vzhľadom na domáce predpoklady by sme si ponúknutú šancu nemali nechať uniknúť.

Alexander SOTNÍK

Späť