Čo nás občas môže dvíhať zo stoličky

Slovensko, 1. 4. 2009 (Verejná správa 7/2009)

Dnes sa pristavíme pri slove komunikant, ktoré sa nepáči jednému z našich čitateľov. Píše: Napríklad mňa osobne vždy zodvihne zo stoličky pojem „komunikant“, najmä keď ho čítam v príspevku viackrát. Nuž, ja som ho v predchádzajúcich šiestich príspevkoch použil osemkrát (v dvoch ani raz, v dvoch dvakrát a v dvoch trikrát).

Zrejme nemusím zdôrazňovať, že v súkromnom i vo verejnom živote existujeme v zajatí istých návykov. Priznávajú si to hlavne športovci, ktorí pred zápasom alebo pred súťažou vykonávajú priam rituály. Ale aj každý z nás sa niečomu pravidelne vyhýba a v istej situácii koná vždy rovnako. Niekto z postele zostupuje ľavou nohou, iný do práce ide zásadne tou istou trasou. A tak ďalej. Platí teda – Zvyk je železná košeľa. V tomto zmysle ide o psychologizmus, keď sa zvyk stáva normou, ktorá sa zdanlivo nesmie beztrestne porušiť.

Podobne je to aj s jazykom a s jazykovým vyjadrovaním. Aj pri pohľade naň si obliekame železnú hodnotiacu košeľu. Zabúdame, že jazyk je dynamický organizmus, ktorý rastie, vyvíja sa i mení. Starší z nás si iste pamätajú, k akému verejnému pozdvihnutiu došlo, keď sa vo verejných oficiálnych prejavoch žiadalo používať systémové tvary dukliansky, brniansky namiesto zaužívaných dukelský, brnenský. Mnohých tieto „novotvary“ doslova dvíhali zo stoličiek.

To je vlastne aj situácia pomenovania komunikant. Je to systémový tvar, ktorý sa včleňuje do spoločenstva podobných slov: konzultant, trafikant, suplikant, fabrikant, praktikant, fidlikant, muzikant. Vo všetkých prípadoch ide o pomenovanie osôb, ktoré vykonávajú istú činnosť. Systémovo a funkčne sa zas včleňuje do synonymického radu expedient, hovoriaci, pisateľ, autor, esemeskár, blogér, expedient, hovoriaci, pisateľ, četovač; autor, percipient, poslucháč, čitateľ, adresát. Dôležité je, že medzi členmi tohto rozsiahleho synonymického radu sú závažné významové a funkčné rozdiely. Je zrejmý rozdiel medzi hovoriacim a pisateľom. Obidvaja s niekým komunikujú, a teda sú to komunikanti. Slovo komunikant je akousi „skratkou“, ktorá nám umožňuje, aby sme sa v primeranom kontexte vyjadrili ekonomicky. Zároveň toto slovo významovo pokrýva (zastupuje) viacerých svojich synonymických bratov. Všimnime si teraz jeden z ôsmich prípadov, v ktorých som uprednostnil slovo komunikant:

Paradoxne práve táto fiktívna kontaktovosť má aj vážne negatívne dôsledky. Zdanlivo síce ruší hranica na osi verejnosť – súkromnosť, v skutočnosti však fyzická vzdialenosť medzi komunikantmi zostáva.

Koho v tomto kontexte označuje slovo komunikant(i)? Náš čitateľ ponúka namiesto neho spojenie užívateľ internetu, respektíve mladí ľudia. Prvé spojenie je ťažkopádne a významovo je tiež nevhodné. Užívateľ je ten, kto má niečo v užívaní, kto niečo užíva. Napríklad užívateľ bytu môže a nemusí byť i jeho vlastníkom. Druhé spojenie je navyše nepresné. Na internete nekomunikujú len mladí ľudia, ale aj stredná i staršia generácia.

V priestore elektronickej komunikačnej sféry totiž vzniká viacero nových žánrov. Komunikujú blogéri/blogeri, účastníci četovania/chatovania, ľudia, ktorí si vymieňajú e-maily, diskutéri, ktorí reagujú na zvolenú tému alebo na článok v periodiku, ako aj ľudia, ktorí z nudy alebo zo zvedavosti hľadajú niekoho na „pokec“. Týchto ľudí často potrebujeme označiť zovšeobecňujúcim, zhrňujúcim výrazom.

Táto problematika súvisí so synonymiou. V rámci synonymického radu sa spravidla nachádza jeden člen, ktorý je významovo nadradený ostatným členom „svojho“ radu. Tak napríklad slovom muzikant (hudobník) môžeme pomenovať kohokoľvek, kto hrá na nejakom hudobnom nástroji. Môže to byť huslista, basista, bubeník. Takýto všeobecný, zhrňujúci výraz použijeme vtedy, keď nechceme, nepotrebujeme alebo nemôžeme použiť konkrétne pomenovanie.

Aj účastníci internetovej komunikácie sa v naznačenom zmysle výrazne diferencujú. Bloger píše blog pre niekoho, e-maily si posielajú rôzne vekové a sociálne skupiny, v reakcii na novinový článok si účastníci diskusie súhlasne i polemicky vymieňajú svoje repliky, čo platí aj o iných diskusiách v rámci četu. Sú však textové situácie keď účastníkov internetovej komunikácie treba pomenovať ako celok, lebo sa nehovorí iba o tvorcovi konkrétneho žánru. Takáto situácia je aj vo vyššie citovanom príklade a v kontextoch, v ktorých som použil kritizované slovo. Tu tiež potrebujeme zhrňujúce pomenovanie. Komunikanti sú účastníci všetkých druhov internetovej komunikácie. Tak ako slovom vták, ak sa nechcem alebo nemôžem vyjadriť konkrétne, môžem označiť vrabca, lastovičku a tak ďalej, aj komunikantom je každý, kto komunikuje v priestore elektronickej komunikačnej sféry.

Ak si vyzlečieme pomyselnú železnú košeľu, prídeme na chuť aj tomuto pomenovaniu. Niekto skôr, iný neskôr. Alebo niekto ponúkne „lepšie“ zhrňujúce slovo? Lebo jazykové vyjadrovanie ho potrebuje a jazyk naň čaká. Výhoda slova komunikant je aj v tom, že je členom rozvetvenej rodiny: komunikácia, komunikant, komunikačný, komunikát, komunikatívnosť, komunikatívny, komunikátor, komunikovať. Takú šancu, ako mali odborné slová komunikácia, komunikovať, ktoré sa ujali a prijali aj v bežnejkomunikácii, takú istú šancu má aj slovo komunikant. Tento proces je v jazyku prirodzený. Isteže, niekomu môže trvať dlhšie, kým sa zbaví predpojatosti.

Ján FINDRA

Späť