Kontrola činnosti územnej samosprávy

Slovensko, 20. 4. 2009 (Verejná správa 8/2009)

Dobré fungujúci systém kontroly je náležitý prostriedok, ktorý na úrovni samosprávy zužuje, obmedzuje či úplne likviduje priestor pre negatívne excesy. Vo vzťahu k negatívnym javom v územnej samospráve nemožno nespomenúť aj veľmi racionálnu a efektívnu preventívnu činnosť kontroly.

Hneď na začiatku mojich úvah o kontrole a jej mieste v územnej samospráve treba upozorniť na mnohokrát zdôrazňované všeobecné konštatovanie, že kontrola je neoddeliteľnou súčasťou každej riadiacej činnosti. Tak je to aj v systéme verejnej správy a v jej rámci v územnej samospráve. Jej obsahom je kontrola ako súčasť vlastného pôsobenia, ale aj ako súčasť širšie poňatej cielenej činnosti, ktorá sa stáva predmetom kontroly zo strany iných subjektov. Dôležitosť kontroly v územnej samospráve spočíva v tom, že okrem tradičného zamerania na záruky zákonnosti sleduje aj dodržiavanie účelnosti a hospodárnosti. V jej pozornosti by mala byť predovšetkým tvorba právnych predpisov, ich dodržiavanie a existencia účinných sankčných opatrení.

V systéme územnej samosprávy si treba uvedomovať, že základnou úlohou kontroly je upozorňovať na chyby, dávať podnety na ich odstránenie, a tým napomáhať zdokonaľovaniu celej spoločnosti. Kontrola je dominantná v každodennom živote občana, spoločnosti, štátu. Stotožňujem sa s tým, že kontrolu vo sfére územnej samosprávy (ale aj štátnej správy) možno vymedziť ako činnosť, ktorou sa zisťuje a hodnotí, či a ako činnosť právnických a fyzických osôb podliehajúcich kontrole zodpovedá požiadavkám, ktoré sú ustanovené v právnych predpisoch.

Systém kontroly v Slovenskej republike prešiel viacerými kompetenčnými a organizačnými zmenami. Počas historického vývoja sa hľadal taký fungujúci systém, ktorý úlohy a ciele kontrolnej činnosti zabezpečí najúčinnejšie a najefektívnejšie. Riadne fungovanie kontrolnej činnosti je súčasťou dobrej správy. Súčasný systém kontroly v Slovenskej republike je založený na relatívne samostatných orgánoch kontroly, ktoré majú pre svoju činnosť stanovené pravidlá, prostriedky a metódy v právnom poriadku republiky i v teórií práva. Medzi subjekty, ktoré uskutočňujú kontrolu územnej samosprávy, možno zaradiť i verejného ochrancu práv. Považuje sa za orgán kontroly sui generis, čiže orgán so špecifickým postavením, pôsobnosťou, ale i poslaním. Toto potvrdzujú samotné ustanovenia zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. Verejný ochranca práv tak doplnil našu sústavu orgánov ochrany práva, ktorých úlohou je aj kontrolná činnosť. Nenahrádza ich a netreba ho chápať ako konkurenta, ale ako spolupracovníka.

Verejný ochranca práv je kontrolný inštitút, ktorý voči územnej samospráve pôsobí zvonku a zameriava sa jednak na rozpor s právom, jednak na rozpor s princípmi a zásadami tzv. dobrej správy. Má čisto iniciačný charakter. Prichádza do úvahy spravidla až po využití možností nápravy v samotnej verejnej správe. Tento kontrolný inštitút pôsobí tak, že územnej samospráve nenariaďuje, ale iba iniciuje, čiže žiada, respektíve signalizuje potrebnosť nápravy. Verejný ochranca práv ako sprostredkovateľ medzi občanom a štátom dbá na upevňovanie ústavnosti a legality práve kontrolou činností orgánov územnej samosprávy. Koná predovšetkým na základe podnetu. Je mu však daná i možnosť konať z vlastnej iniciatívy a tak preverovať protiprávnosť, nedostatočnú či zlú administráciu, ale aj neprimerané správanie úradníkov.

Na ilustráciu uvádzam podnet občana, v ktorom poukazoval na porušovanie základných práv a slobôd uznesením obecného zastupiteľstva. Obsahom jeho podnetu bol schválený zákaz používania nahrávacích zariadení na rokovaniach obecného zastupiteľstva. Verejný ochranca práv v rámci svojej sui generis činnosti obsah podnetu preskúmal a dospel k záveru, že obecné zastupiteľstvo svojim uznesením porušilo základné právo na informácie. Ako orgán správy je zastupiteľstvo povinné strpieť realizáciu základného práva na informácie a nemôže výkon tohto základného práva zakázať. Po upozornení z našej strany chybné uznesenie obecné zastupiteľstvo novým uznesením zrušilo.

Samozrejme, že verejný ochranca práv sa vo svojej činnosti riadi Ústavou Slovenskej republiky a celým právnym poriadkom, pričom rešpektuje aj medzinárodné zmluvy. Z nich vyplýva povinnosť kontrolovať i orgány územnej samosprávy, či tieto vo svojej činnosti, konaní, rozhodovaní postupujú v súlade s Ústavou SR, s ostatnými právnymi predpismi, ale aj s princípmi demokratického a právneho štátu. Verejný ochranca práv tiež skúma, či orgány verejnej správy konajú alebo sú nečinné.

Záverom zdôrazňujem, že verejný ochranca práv ako ochranca základných práv a slobôd patrí medzi orgány vonkajšej kontroly. Je orgánom nezávislým a jeho hlavným poslaním je vykonávať ochranu práv jednotlivca i právnických osôb, uskutočňovať dozor nad systémom územnej samosprávy a činnosťou jej zamestnancov. Svojou činnosťou orgánom štátu poskytuje dôležité poznatky, návrhy, podnety o činnosti verejnej správy a jej zamestnancoch.

Pavel KANDRÁČ

Späť