Amerika hľadá perspektívnejšiu tvár

Slovensko, 25. 11. 2008 (Verejná správa 23/2008)

Ak bude chcieť nový americký prezident Barack Obama zmeniť pošramotený obraz Ameriky, musí zásadne zmeniť prístup k svetu. Amerika s novým prezidentom by sa už nemala hrať na svetového policajta, pretože počas Bushových ôsmich rokov vládnutia dokázala, že svet riadiť nevie. Išlo iba o nedosiahnuteľnú predstavu, ktorú po sebe zanechal už George Bush senior, keď v Spojených štátoch amerických zastával najvyšší post. Jeho povestná doktrína o novom poriadku vo svete po rozpade takzvaného sovietskeho impéria mala pod americkým vedením vytvoriť raj na zemi. Znovu sa začalo písať o americkom storočí a čoraz častejšie sa hovorilo už iba o jedinej svetovej superveľmoci. Lenže kto trochu viac premýšľal, podobným spojeniam nerozumel alebo im neprikladal veľkú vážnosť. Je predsa zrejmé, že ak sa niekto pasuje do roly vládcu nad svetom, vzápätí s tým sa vynára množstvo ak už nie podozrivých, tak aspoň nejasných súvislostí.

Po prehre republikána Georga Busha seniora nastúpil do Bieleho domu demokrat Bill Clinton. Táto zmena v prezidentskom kresle bola dosť veľkým prekvapením. Bush senior a jeho podporovatelia boli totiž presvedčení, že úspešné vojenské ťaženie a vytlačenie irackého diktátora Saddáma Husajna z ním obsadeného Kuvajtu, mu prinesie zotrvanie v najvyššom úrade. Tento, dajme tomu, že zahraničnopolitický úspech, však seniorovi Bushovi vo voľbách nepomohol. Medzičasom totiž zabudol na žalostný stav americkej ekonomiky, čo ho napokon aj pripravilo o voličov.

Demokrat Bill Clinton si na najvyššom poste počínal vynikajúco. Rozumel tak vnútorným americkým problémom ako aj svetu a Amerika za čias jeho prezidentovania ukazovala ľuďom prívetivú tvár. Aj keď záver jeho funkčného obdobia poznačila milostná aféra s praktikantkou v Bielom dome, úspechy, ktoré dosiahla krajina v ekonomickej oblasti, vo vnútornej i v zahraničnej politike, boli doslova oslňujúce. Republikáni však využili ľudské slabosti či morálne zlyhanie Billa Clintona a prešli do frontálneho útoku. Pod heslom ochrany takzvaných tradičných amerických hodnôt sa pustili do osočovania celej koncepcie Demokratickej strany a amerických liberálov ako takých. Použili pritom klasické konzervatívne politické zbrane – bibliu a revolver. Bibliu ako morálny kódex či učebnicu správania sa občana a politika ako verejnej osoby. A revolver ako nevyvrátiteľné právo či erb naozajstného Američana, ktorému nosenie osobnej zbrane zaručuje aj druhý dodatok k americkej ústave. Takto presadzovaný republikánsky kandidát George Bush junior zvíťazil nad demokratickým kandidátom Alom Gorom takým nepatrným rozdielom, že víťazstvo mu napokon priklepla až najvyššia súdna inštancia. Doteraz sa však nepodarilo zotrieť podozrenie, že Bushovi priznali víťazstvo konzervatívni sudcovia, ktorých do úradu nominoval ešte tvrdý konzervatívec, bývalý prezident Ronald Reagan.

Za Busha juniora americká ekonomika začala postupne strácať rovnováhu a z Clintovho hospodárskeho programu, ktorý ju dokázal zbaviť ťažkého deficitu, zostali len zdrapy papiera. Tragické teroristické útoky na New York a Washington poznačili celé ďalšie Bushovo prezidentovanie. Pokiaľ použil vojenskú silu na odstránenie vládneho hnutia Taliban v Afganistane, svet s jeho krokmi súhlasil. Keď sa podujal v Iraku dokončiť to, čo si voči Sadámovi Husajnovi a verejnej mienke jeho otec netrúfal, zinscenovaná vojna nezasiahla iba arabský svet, ale kompletne postihla aj Ameriku a jej vzťahy so svetom. Najmä keď vyšlo najavo, že inváziu americkí propagandisti odôvodnili na základe podvodu o irackom vlastníctve zbraní hromadného ničenia. Lož použili ako zámienku na útok proti suverénnej krajine. Väčšina sveta túto agresiu, ktorej skutočným cieľom boli iracké zásoby ropy, odsúdila. Odvtedy sa imidž Ameriky vo svete rapídne zhoršoval. Tisícky obetí na tento obraz prinášali čoraz viac černe.

Tento pochmúrny stav trvá dodnes. Ak bude chcieť nový americký prezident tvár Ameriky pred svetom zmeniť, musí podniknúť presne opačné opatrenia, než aké robil George Bush junior so svojim vojnovým jastrabom Dickom Cheyneyom.V prvom rade musí čo najskôr skončiť nespravodlivú irackú vojnu. Zároveň mu bude treba podniknúť ťažkú politickú operáciu v Afganistane, kde prichádza do úvahy už iba jediné riešenie: prizvať do vlády umiernených členov hnutia Taliban, keďže vojenské riešenie je bezvýchodiskové a verí mu už málokto. Nový prezident bude tiež musieť otvoriť diplomatický dialóg s Iránom a nestrašiť vojenským útokom na Teherán. A v neposlednom rade by sa mal konečne v kooperácii so všetkými zainteresovanými zasadiť o vytvorenie nezávislého Palestínskeho štátu. Len tak sa oteplia povestné transatlantické vzťahy – bude viac porozumenia s Ruskom, s Čínou i s Európou. Ak sa nový americký prezident touto cestou nevydá, kredit jeho krajiny vo svete sa ešte viac zníži a citeľne zoslabne aj jej vplyv vo svete.

Späť