Vzdelanosť a kultúrnosť podraželi

Slovensko, 6. 2. 2007 (Verejná správa 3/2007)

Ako sme vás v novozavedenej stálej rubrike informovali, medzi podujatiami, ktoré prezident SR Ivan GAŠPAROVIČ v posledných dvoch týždňoch absolvoval, bolo i vymenovanie rektorov univerzít a vysokých škôl, ktoré sa uskutočnilo v Prezidentskom paláci dňa 22. januára. Slová, ktorými sa k ním prihovoril, sa u nich stretli s veľkým ohlasom. Prezidentov príhovor po redakčnej úprave a s vynechaním úvodného oslovenia uverejňujeme na tomto mieste v plnom znení.

Nepochybujem, že vymenovanie na čelo univerzít a vysokých škôl prijímate ako poctu. V profesijnom živote vysokoškolského pedagóga je funkcia rektora – podľa môjho názoru – najvyšším uznaním jeho pedagogických a ľudských, osobnostných daností a kvalít. No je to aj mimoriadna životná skúška. Skúška z ľudskej i pedagogickej dôstojnosti, príkladnosti, citlivosti a schopnosti najmä v súčasnej dobe riešiť aj veci, ktoré sa zdajú takmer neriešiteľné.

S pozíciou rektora beriete na seba nesmierne náročné bremeno zodpovednosti a starostí. Naše vysoké školstvo ich nemá málo. Často sa borí s problémami, ktoré mali byť už dávno vyriešené. No pri pohľade na vás cítim, čo mi chcete povedať – že ste preto v týchto funkciách, že tieto problémy chcete riešiť. Práve s týmto pocitom sa obraciam na vás, vážení páni rektori, s vierou vo vaše schopnosti. Verím, že váš vklad do rozvoja nášho vysokého školstva bude kvitovať nielen akademická obec, ale celá spoločnosť.

Žijeme čas plný rozporov a protirečení. Začalo sa nám dariť v ekonomike, v zahraničnej politike. No život nám stále znepríjemňujú medziľudské vzťahy, rozbujnená byrokracia, agresivita až brutalita, neúmerné sociálne rozdiely, podceňovanie vysoko odbornej a poctivej práce, a mohol by som hovoriť takto aj ďalej. Žiaľ, nedoceňujeme ani našu intelektuálnu elitu. Uteká nám do zahraničia, ktoré si ju váži. Dôvody sú všeobecne známe. No tvárime sa tak, akoby bolo všetko v poriadku. A nie je. Chýbajú nám. Vo vede i na vysokých školách.

Vzdelanosť a kultúrnosť podraželi. Zato máme nadbytok bezhlavosti, podráždenosti, závisti, ubližovania. Musíme to zmeniť. Už pridlho hľadáme ten správny kľúč, aby sme našim ľuďom otvorili oči. Musíme im ukázať, prečo má vzdelanosť a kultúrnosť pre malé národy nezastupiteľný význam, prečo a ako súvisí s dôstojnosťou života, prečo je považovaná za ekonomický i etický imperatív našej doby.

Aj na našich univerzitách a vysokých školách sa hľadajú cesty k dôstojnosti života, zmysel úsilia a života nových generácií. Aj keď to tak nevyzerá, najmä na akademickej pôde sa diskutuje o skutočnom živote, koncipuje sa budúcnosť.

V poslednom období pribudli na Slovensku nové vysoké školy. Sporíme sa o tom, či nie zbytočne. Hovorí sa však najmä o počtoch. Ale o veľkosti alebo malosti ľudí a kapacite ľudského mozgu počty študentov nič nehovoria, to súvisí len a len s kvalitou výučby a štúdia. Kvalita absolventa je rozhodujúci ukazovateľ úspešnosti školy, o ktorý by sme mali spoločne usilovať. A to neodkladne. Inak nám budú vystavovať vysvedčenia nedovzdelaní absolventi. Ale to už bude naše vysvedčenie, vysvedčenie celej našej spoločnosti.

Ak som povedal, že v súvislosti so vzdelávaním a výchovou musíme konať neodkladne, to neznamená, že máme konať neuvážene, necitlivo, bezohľadne. Práve naopak. Pripomínam, že predchádzajúce vlády pripravili viacero projektov národného vzdelávacieho systému. Ale všetky zostali len na papieri. Možno preto, že neboli uchopené ako systém celoživotného vzdelávania. Život však ukazuje, že bez takéhoto prístupu, bez široko koncipovaného systému Slovensko v celosvetovo vyostrenom konkurenčnom boji neobstojí.

Osobne ma trápi na prvý pohľad aj taká maličkosť, akou je hrdosť na alma mater. Vytratila sa. No nielen zo strany absolventov. Ani naše univerzity a vysoké školy nejavia o bývalých študentov záujem. Len výnimočne vedia o ich úspešnosti v praxi. A pritom uplatnenie v praxi je jediným reálnym kritériom poskytovaného vzdelania. Tie ostatné kritériá sú užitočné, ba aj nevyhnutné, ale len a len pomocné.

Preto vítam všetky rozhodnutia smerujúce k sebareflexii nášho vzdelávacieho systému. I dôsledné uplatňovanie poznatkov, ktoré nám prináša. Konečne však musíme prejsť od slov k činom. Akékoľvek zadrhávanie, prestupovanie na mieste, je vodou na mlyn našim neprajníkom. Potrebujeme vzdelaných ľudí, osobnosti, ktoré dokážu svojím intelektom osloviť celé Slovensko, ukázať mu, že vzdelanosť sa rovná celoživotnému úspechu.

Vážení páni rektori, v tomto príhovore som sa vyhol konkrétnejším problémom, s ktorými zápasia vaše univerzity a vysoké školy. Tie som si ponechal na naše osobné stretnutia. S viacerými z vás som ich už absolvoval. I niekoľkokrát. Chcem vám povedať, že dvere ku mne máte otvorené. Osud vzdelanosti a kultúrnosti našich ľudí patrí medzi priority môjho programu.

Želám vám, aby vám pri výkone vašej mimoriadne náročnej práce slúžilo zdravie, aby ste sa tešili z výsledkov vašich pedagógov i z úspešnosti vašich absolventov, aby vám žičilo vaše pracovné i rodinné prostredie. Ešte raz vám gratulujem k vášmu vymenovaniu za rektorov, a ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste mi venovali.

Späť