Zapriahanie slnka, vody a vetra

Slovensko, 31. 3. 2008 (Verejná správa 6/2008)

Slovensko by malo do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na tvorbe elektrickej energie zo súčasných troch – štyroch percent na štrnásť. Z rovnakého prameňa by sa mali produkovať aj iné druhy energie. Nejde o módny technický, ekonomický alebo ekologický trend, ale o naliehavú existenčnú výzvu celému ľudstvu. Ako ju prijíma naša samospráva, o tom píše Vojtech Hollan z Energetického centra Bratislava.

V našich mestách a obciach nie je priame využívanie obnoviteľných zdrojov energie, najmä slnečného žiarenia nijakou novinkou. Prvé slnečné kolektory na zohrievanie vody boli inštalované ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Medzi prvými boli Drahovce na Považí.

Na lesnatom Slovensku bola dlho hlavným zdrojom tepla biomasa. Neskôr ju však nahradilo uhlie a zemný plyn – fosílne zdroje. Prvé elektrárne - často v nich mali účasť práve samosprávy - vznikali na miestach starých hatí a mlynov a využívali spád vodného prúdu. Socialistický režim so svojou energetickou politikou však prehliadal malé decentralizované zdroje a tak väčšina malých vodných elektrární na Slovensku zanikla. Tým, samozrejme, mestá a obce vypadli z energetickej hry.

Biomasa má najväčší potenciál

Vlna zdražovania energonosičov začiatkom tohto storočia však zvýšila záujem o alternatívne, teda aj lacnejšie zdroje energie. Aj na Slovensku sme zistili, že obnoviteľné zdroje energie môžu byť lacnejšie než fosílne palivá. Prím v tejto oblasti hrá biomasa s potenciálom zabezpečiť pätnásť percent energetickej potreby . Donedávna išlo najmä o odpad, ktorý vzniká pri ťažbe a spracovaní dreva - veľkého prírodného bohatstva Slovenska. Kúriť drevom možno v rodinných domoch aj v systémoch centrálneho zásobovania teplom. Práve energetické centrály môžu byť v spojení s drevnou štiepkou pre obce a mestá veľmi zaujímavé. „Najlepším domácim príkladom je asi systém zásobovania teplom v Novej Dubnici,“ vysvetľuje expert na biomasu Igor Iliaš „Takmer celú rekonštrukciu za stoštyridsať miliónov korún vykonali z komerčných zdrojov, len približne dvadsaťpäť miliónov korún predstavovala pomoc z Európskej únie.“

Slovensko je lesnaté, napriek tomu však neplatí, že kúrenie drevom môže samosprávy spasiť. „Investor si musí pred rozhodnutím zmeniť palivovú základňu zistiť, či v okolí má dostatok paliva, na ktoré prechádza, a či sú jeho ceny udržateľné,“ pripomína I. Iliaš. Bronislava Herdová z konzultačnej spoločnosti En-Efekt dodáva, že „náklady na logistiku môžu v nepriaznivej konštelácii spôsobiť, že lacné palivo, napríklad odpad z nábytkárskej výroby, sa predraží jeho dopravou na miesto využitia. Preto by každému takémuto rozhodnutiu mala predchádzať dôkladná analýza dostupnosti energetických zdrojov s odhadom vývoja ich cien. Tento problém sa, samozrejme, nedotýka tak citlivo miest a obcí, ktoré majú svoje vlastné lesy.“

Aj z polí možno zvážať energiu

Ani tam, kde prevláda poľnohospodárske využívanie pôdy, netreba zúfať. Na vykurovanie sa dá používať aj poľnohospodárska biomasa. V obci Hrušov kúria v materskej škole slamou, ktorú by inak poľnohospodári nemohli využiť. Veľmi dôležitá je kvalita slamy, nesmie byť mokrá, Náklady na vykurovanie im prudko klesli. Táto technológia má síce svoje úskalia, ale ekonomický efekt je tiež veľmi významný. Okrem spaľovania odpadov však energetika otvára poľnohospodárom celkom nové možnosti. Igor Iliaš situáciu hodnotí slovami: „Slovenskí roľníci často nedokážu konkurovať svojou potravinárskou produkciou kolegom z južnejších štátov únie. Namiesto toho, aby nechali pôdu ladom, alebo čakali na dotácie, by sa mohli zamerať na pestovanie energetických plodín. Ak budú mať na okolí odberateľov, uživia sa.“

Veľmi perspektívne je zužitkovanie poľnohospodárskych produktov v bioplynových staniciach. Fungujú na princípe vyhnívania, pri ktorom vzniká najmä metán . Tieto plyny sa používajú na pohon agregátov produkujúcich elektrickú energiu. Pri chladení generátorov vzniká aj odpadové teplo, ktoré možno tiež predať, napríklad do rozvodov tepla alebo nejakej prevádzky, ktorá je závislá od stabilných dodávok tepla, napríklad sušiarne. Bioplynové stanice môžu pritom použiť ako palivo nielen siláž, ale aj hnojovicu alebo odpad z pekárskej výroby. Vo väčšine čistiarní odpadových vôd už využívajú bioplyn, vznikajúci pri spracovaní kalov, na výrobu tepla či elektriny.

Slnko nesklamalo

Slnečné kolektory umožňujú priame využitie energie slnka na výrobu tepla. Keďže na Slovensku máme jedného z najvýznamnejších európskych výrobcov tejto technológie, môžeme pokojne povedať, že solárne systémy sú tu doma. Rozloženie slnečného svitu je relatívne rovnomerné. Rozdiel medzi Podunajskou nížinou a Kysucami je len približne desať percent. Väčší problém je rozdelenie slnečného svitu počas roka. V lete na Slovensko dopadne sedemdesiatpäť percent a v zime len dvadsaťpäť percent energie. Dalibor Šebest zo združenia ECBA-Solár radí, ako postupovať pri záujme o využívanie solárneho systému: „Keďže pri vykurovaní najviac tepla potrebujeme práve vtedy, keď je najmenej slnečného svitu, solárne systémy majú v našich podmienkach efektívnejšie použitie na ohrev vody (potreba teplej vody je konštantná po celý rok), či ohrev bazénov. Najväčší podiel teplej vody na celkovej potrebe energie je v krytých plavárňach, vonkajších bazénoch, v nemocniciach, liečebných ústavoch, športoviskách, penziónoch, bytových domoch, či školských kuchyniach. Solárny systém nie je všeliekom a nedá sa povedať, že by bol efektívny všade. No pri správnom nadimenzovaní a vhodných podmienkach dokáže pokryť až sedemdesiat percent celoročnej energie potrebnej na ohrev vody v akomkoľvek zariadení.“ Veľkou výhodou získavania tepla zo slnečného žiarenia je administratívna nenáročnosť procesu zriaďovania a prevádzky solárneho systému. Životnosť slnečných kolektorov sa pritom odhaduje na dvadsaťpäť až tridsať rokov a ich prevádzka si vyžaduje minimálnu údržbu.

Aj malá turbína je užitočná

Bývame na „streche“ Európy a cez Slovensko prechádza jedno z hlavných európskych rozvodí. Je len prirodzené, že sa snažíme využívať energiu vody, ktorú nám prinášajú dažďové oblaky. Kým v prípade veľkých vodných elektrární (s výkonom nad päť megawattov) už môžeme hovoriť o takmer stopercentnom využívaní potenciálu, silu malých vodných elektrární sa ešte len učíme využívať. Základné parametre, ktoré vplývajú na výkon vodnej elektrárne, sú prietok a spád. Čím je väčší rozdiel hladín a čím viac vody pretečie potokom, tým viac elektriny sa podarí vyrobiť. Keďže využívanie vodnej energie je veľmi staré, technológie na jej využitie ľudstvo zdokonalilo na maximálne možnú úroveň. Vodné elektrárne vieme škálovať od kilowattov po stovky megawattov, ich životnosť je niekoľko ľudských generácií a väčšinou majú jednoduchú, často plnoautomatizovanú obsluhu. Prvé elektrárne na Slovensku boli práve vodné v roku1884 v Bratislave, v roku1889 v Krompachoch. V roku 1918 patrilo štyridsať percent elektrární obciam a slúžili prevažne na naapájanie verejného osvetlenia. Nejedna obec by aj dnes mohla využívať svoj najbližší hydroenergetický potenciál na dodávku elektriny pre verejné osvetlenie a nevypínať ho na noc kvôli úsporám. Nevýhodou vodných elektrární je ich administratívna náročnosť. Povolenie na ich stavbou musí vydať napríklad správca toku, ochranári, lesníci, rybári. Rovnako je to aj s prevádzkou. Napriek tomu zaujímavé nové inštalácie malých vodných elektrární pod taktovkou samosprávy nájdeme napríklad v Turci.

Nedôvera voči vetru

Veterné elektrárne sa na Slovensku nezaslúžene stali najkontroverznejším obnoviteľným energetickým zdrojom. Zatiaľ máme v prevádzke deväť veterných turbín v troch veterných parkoch – Cerová, Ostrý vrch a Skalité s inštalovaným výkonom päť megawattov. Ich odporcovia, napríklad aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava, im najčastejšie vyčítajú „nevyspytateľnosť“, nepredvídateľnosť dodávok energie, zlé vplyvy na životné prostredie a estetické nedostatky. Kým nepredvídateľnosť dodávok elektriny by mohla byť problémom v Dánsku alebo Španielsku, kde vyrábajú vyše dvadsať percent elektriny z vetra (ale nie je), na Slovensku by ani úplné využitie potenciálu nemalo energetických manažérov nijak zvlášť znepokojovať. Negatívne vplyvy veterných elektrární na jednotlivé druhy živočíchov a rastlín, ani na ľudí sa zatiaľ nepodarilo preukázať, štúdie dokazujú skôr opak. Estetické hľadisko ako veľmi subjektívne ťažko akceptovať. Ideálne by bolo, aby o stavbe veterného parku rozhodovali ľudia v tej-ktorej obci v miestnom referende. Pri veterných elektrárňach môže investor čakať doslova byrokratickú tortúru. Bude potrebovať vyjadrenia prenosovej sústavy, pamiatkarov, armády, letovej kontroly, hygienikov, ochranárov i meteorológov. V Európe sa osvedčilo, aby obce do veternej energetiky priamo neinvestovali. Lepšie je, keď to zveria investorovi a dohodnú sa s ním na modeli obojstranne výhodnej spolupráce.

Teplo Zeme už slúži

Súčasný stav techniky a geologické podmienky na Slovensku umožňujú aj masové využívanie geotermálnej energie. Dôkazom, že to ide, sú rôzne aquaparky. Väčšina z nich vyhrieva vodu v bazénoch geotermálnou energiou. Menej sa už vie o tom, že v Galante využívajú na vykurovanie tisícky bytov a nemocnice teplo získané z prieskumných vrtov. Veľký potenciál má aj vykurovanie Košíc, v ktorých je jeden z najväčších jednotných systémov centrálneho zásobovania teplom v Európe. Východoslovenskej metropole, ktorá dnes kúri prevažne dovezeným uhlím, by sa určite oveľa lepšie dýchalo. Na využitie geotermálnej energie v Košiciach existujú vhodné technológie, ale situáciu v súčasnosti komplikujú rokovania medzi teplárňou a investorom do vrtov za niekoľko miliárd korún.

Odkiaľ na to vziať

Finančné zdroje sú hlavným iniciátorom i limitom pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Producenti a investori z tejto oblasti dostali nedávno prísľub ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, že budú mať zaručený odbyt a garantované výkupné ceny. Má to vyriešiť novo pripravovaný zákon, ktorý je zatiaľ v pracovnej verzii.

Možnosti využitia obnoviteľných energetických zdrojov sú azda najširšie práve v komunálnej sfére. Môžu zahŕňať aj riešenie problémov odpadového hospodárstva. Väčšinou prinášajú výrazný finančný efekt – buď ako ďalší príjem do obecného rozpočtu, alebo ako zníženie nákladov. Možností financovania obnoviteľných energetických zdrojov je veľa a v prípade vážneho záujmu samosprávy má zmysel poradiť sa s odborníkmi. Čakanie na jednorazové dotácie z Bruselu nemusí vždy priniesť očakávaný efekt.

Vojtech HOLLAN

Späť