Pochybenia z neskúsenosti a neznalosti

Slovensko, 21. 8. 2008 (Verejná správa 17/2008)

V tohtoročnej správe o činnosti verejného ochrancu práv sa opäť upozorňuje na nutnosť vzdelávania pracovníkov územnej samosprávy. Prax potvrdzuje, že táto úloha má trvalú aktuálnosť a poukazujú na to i nasledujúce príklady.

V Nitrianskom kraji schválilo jedno z obecných zastupiteľstiev uznesenie, ktorým zakázalo používať na svojich zasadnutiach nahrávacie zariadenia. Dozvedeli sme sa o tom od občana, ktorý nás požiadal o nápravu, pretože sa domnieval, že boli porušené jeho ústavné práva. V rámci vybavovania podnetu sme si vyžiadali aj písomné stanovisko starostu obce. Ten argumentoval, že „stanovenie pravidiel rokovania obecného zastupiteľstva je plne v kompetencii orgánov obce“ a schválením zákazu zastupiteľstvo iba reagovalo na „nedôstojné a provokatívne správanie“ s cieľom zabezpečiť riadny a nerušený priebeh zasadnutí.

Preskúmaním podnetu sme dospeli k záveru, že v tomto prípade obecné zastupiteľstvo pochybilo. Zasadnutie obecného zastupiteľstva je zásadne verejné, okrem prípadov, v ktorých zákon výslovne pripúšťa jeho vyhlásenie za neverejné. Uzavrieť výkon verejnej moci pred občanmi a obmedziť základné právo na informácie je podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky prípustné len v prípadoch stanovených zákonom, a to v medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústava Slovenskej republiky vo všeobecnosti ponecháva na každom oprávnenom subjekte, aby sa rozhodol, ako uplatní právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach, a či pritom využije aj technické zariadenia. Zákazom používať nahrávacie zariadenia obecné zastupiteľstvo porušilo základné právo občana na informácie. Na základe oznámenia verejného ochrancu práv o výsledkoch vybavenia podnetu obecné zastupiteľstvo túto problematiku opätovne prerokovalo a uznesenie o zákaze používania nahrávacích zariadení na zasadnutí obecného zastupiteľstva zrušilo.

Poučný je i ďalší prípad, na ktorý nás upozornil svojím podnetom obyvateľ Skalice, sťažujúci si na nečinnosť spoločného stavebného úradu. Ešte v roku 1999 dostali jeho susedia povolenie na drobnú stavbu – oplotenie. Vybudovali ho však v rozpore s ohlásením, čo tomuto občanovi spôsobilo tienenie jednej z miestností jeho domu. Výzvu stavebného úradu na predloženie svetlotechnického posudku, neskôr ani nariadenie, aby odstránili časť plota, susedia v roku 2004 nerešpektovali a stavebný úrad sa v tom čase s ich ignorovaním nariadenia nijako nevysporiadal.

Až keď v júni 2006 sťažujúci si občan požiadal o výkon rozhodnutia, stavebný úrad vyzval vlastníkov stavby na dobrovoľné plnenie povinnosti. Títo po dvoch mesiacoch podali návrh na obnovu konania. Doložili ho svetlotechnickým posudkom, požadovaným už v roku 2004. Stavebný úrad im v novembri 2006 vyhovel. Keď rozhodnutie o povolení obnovy konania v januári 2007 krajský úrad zrušil, prekážkou pri výkone rozhodnutia sa stali peniaze. V máji mesto Skalica oznámilo, že financie na tento účel nemá a najbližšie budú k dispozícii až v rámci rozpočtu na rok 2008. To sa však už chýlila ku koncu prekluzívna trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia. Uplynutím tejto lehoty by nariadenie výkonu rozhodnutia bolo vylúčené. Hoci lehota uplynula 2. júla 2007, stavebný úrad oznámil túto skutočnosť až 13. novembra 2007 a o osem dní na to začal konanie o dodatočnom povolení stavby. Jeden zo stavebníkov oplotenia totiž využil lehotu na doplnenie podkladov a o takéto povolenie stavby požiadal. Stavebný úrad okamžite vyhovel.

Nespokojný občan bojoval ďalej – so sťažnosťou na nečinnosť stavebného úradu vo veci výkonu rozhodnutia sa obrátil na krajský úrad. Ten konštatoval porušenie zákona o správnom konaní a zbytočné prieťahy. Stavebnému úradu uložil, aby začal konanie a vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby v súlade s lehotami v správnom poriadku. Takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. marca 2008, keď ho v konaní o odvolaní potvrdil aj krajský úrad.

Preukázali sme, že nečinnosťou stavebného úradu došlo k porušeniu základného práva občana na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Hlboké znepokojenie sme vyjadrili aj nad argumentmi primátora. Je neprípustné nečinnosť stavebného úradu ospravedlňovať tým, že nedisponoval skúsenými a kvalifikovanými pracovníkmi na aplikáciu základného procesného predpisu správneho práva a základného predpisu stavebného práva, ktoré boli v danom čase (v roku 2004) účinné už viac ako tri desiatky rokov. Keďže zdôvodňovanie nečinnosti stavebného úradu vyvolávalo vážne pochybnosti o celkovej schopnosti mesta ako stavebného úradu plniť zákonom zverené úlohy na úseku preneseného výkonu štátnej správy, požiadali sme primátora, aby nám zaslal nielen stanovisko k výsledkom vybavenia tohto podnetu, ale aj širšie informácie o pracovníkoch stavebného úradu, o interných predpisoch, ktorými je metodicky upravený postup pri výkone rozhodnutia, a zoznam konaní a prípadov, v ktorých bol od roku 2005 výkon rozhodnutia začatý a nariadený.

Občana, ktorý sa na nás obrátil s podnetom, sme informovali, že ak preukáže vznik škody tým, že povinnosť odstrániť časť oplotenia nebola v dôsledku nečinnosti stavebného úradu včas splnená, má možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody .

Späť