Nutnosť regulácie a kontroly trhov

Slovensko, 1. 4. 2009 (Verejná správa 7/2009)

Pätnásť rokov existencie Slovenskej republiky je podľa neho úspechom. Aj keď sa dakedy zvykne hovoriť o problémoch a nedostatkoch, nesporným faktom je, že sme pozitívne zmenili štýl života a vieme obstáť v medzinárodnej konkurencii. „Súčasná globálna finančná kríza si nevyberá, postihuje aj samotnú podstatu hospodárstva a my jej musíme čeliť. Iba tak jej dosah zmiernime a čo v najkratšom čase sa vrátime ku stúpajúcej krivke prosperity, “ hovorí predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter MIHÓK (61).

Ešte prednedávnom sme sa nachádzali v koši stredoeurópskych národných mien, ktoré v súčasnosti podliehajú veľkým kurzovým výkyvom. Ako hodnotíte tento jav z pozície nášho členstva v eurozóne?

Na jednej strane slabšie národné meny podporujú export. Dnes však už neexistujú výluční exportéri a importéri. Tieto činnosti sa väčšinou miešajú. Čo exportér zarobí na vývoze v dôsledku slabnúcej národnej meny, to neskôr prerobí na vstupoch do výroby. V súčasnosti je oveľa hodnotnejšia stabilná mena, ktorá nepodlieha kurzovým výkyvom. Predstavuje omnoho lepšiu ochranu pre podnikateľov. Euro im znížilo transakčné náklady, čo podnikateľom pomáha k väčšej konkurenčnej schopnosti, pretože narábajú s globálne uznávanou menou. Podnikateľská sféra od vstupu Slovenska do systému výmenných kurzov ERM II jednoznačne podporovala úsilie predchádzajúcej aj súčasnej vlády, aby sa euro stalo našou národnou menou. Išlo o dokončenie integrácie Slovenska do európskych štruktúr. Prijatie eura vytvára lepšie podmienky na pôsobenie slovenských podnikateľských subjektov tak na vnútornom trhu EÚ, ako aj mimo neho.

V júli 2008 vymenovala vláda Cenovú radu SR. Čo je jej hlavným cieľom?

Sledovanie cenového vývoja na Slovensku z hľadiska vplyvu zavedenia eura. Skúsenosti ukázali, že v mnohých krajinách, ktoré vstúpili do eurozóny, vzrástli ceny. Najhorším prípadom bolo Slovinsko. Bolo treba dať pozor, aby u nás nevznikol slovinský efekt. Keďže som bol vymenovaný za predsedu Cenovej rady, podnikateľská sféra získala zastúpenie, ktoré umožnilo lepšiu komunikáciu medzi podnikateľmi a vládou pri riešení problémov. Rada začala efektívne fungovať v októbri minulého roka. V období do zavedenia eura sme sledovali, ako sa správajú podnikateľské subjekty. Išlo najmä o to, či si nepripravujú lepšiu cenovú pozíciu na prechod na euro. Žiadne vynímočné situácie sa neobjavili. Vznikli niektoré problémy v oblasti služieb, nie však vo sfére predaja tovaru. Od prvého januára 2009 sme sa zamerali na efekt zavedenia eura.

V čom spočíva metodika práce cenovej rady?

Jednoznačne deklaruje, že na Slovensku nie je cenové moratórium. Aj v období slovenskej koruny a v súčasnom období eura majú ceny svoj prirodzený vývoj. Niektoré klesajú, iné stúpajú. Túto skutočnosť berieme do úvahy aj po zavedení eura.

Na základe štatistík Eurostatu analyzujeme cenový vývoj 178 komodít a služieb, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska spotrebného koša. V tomto priereze porovnávame najprv cenový vývoj vo všetkých krajinách EÚ. Zaujíma nás rast a pokles inflácie v jednotlivých členských krajinách a ceny jednotlivých tovarových skupín.

V druhej fáze skúmame vývoj cien v krajinách eurozóny a na Slovensku. Treťou skupinou, ktorú porovnávame, sú štyri susedné krajiny Rakúsko, Česko, Poľsko a Maďarsko. Posudzujeme rast cenových indexov nielen za celú skupinu, ale aj komoditne. Keď pri porovnávaní dospejeme k nejakým anomáliám, konáme. Napríklad v oblasti poskytovania stomatologických služieb bolo Slovensko s ročným nárastom cien o 18,5 percenta výrazne nad inými krajinami, lebo priemer vo všetkých sledovaných skupinách štátov vychádzal pod päť percent. Obrátili sme sa preto na ministerstvo zdravotníctva, aby jeho kontrolné orgány preverili príčiny nárastu týchto cien.

Ako ste vyhodnotili vysoký rast cien v tejto oblasti?

Dospeli sme k záveru, že nejde o špekuláciu. V okolitých krajinách sa totiž liberalizácia trhu uskutočnila skôr ako na Slovensku. Okrem toho, pre nízke platy odišlo mnoho slovenských stomatológov do zahraničia. Ak si chceli majitelia stomatologických zariadení udržať personál, museli logicky zvýšiť platy. Podľa nás išlo o prirodzený vývoj.

Slovensko má vyšší rast, ako je priemer cien stomatologických služieb v iných krajinách, nejde však o vplyv zavedenia eura, pretože ceny by narástli bez ohľadu na národnú menu alebo euro. Pri kontrole sme objavili problémy v inej sfére. V niektorých oblastiach sa robili nesprávne cenové kalkulácie. Po zásahu kontrolných orgánov ministerstva zdravotníctva a Bratislavského samosprávneho kraja sa ceny upravili smerom nadol.

Akými ďalšími pálčivými témami sa zaoberá Cenová rada vlády najnovšie?

Prednedávnom sme riešili problematiku cien za služby poskytované autoškolami. Veľkou témou súčasnosti sú ceny mestskej a prímestskej dopravy, najmä v regióne Prešova a Košíc. Dostávame sa aj do oblasti niektorých tovarov, najmä potravín. Konštatovali sme, že pokles cien niektorých potravinových článkov na Slovensku je pomalší, ako v iných krajinách, pričom rast cien bol rýchlejší. Ide najmä o pekárenské výrobky, mlieko, tuky a oleje. Bude to jedna z horúcich tém v najbližšom období. Napriek tomu, že poľnohospodári predávajú suroviny v dôsledku poklesu nákupných cien lacnejšie, na pultových cenách našich predajní sa to zatiaľ neprejavuje.

Zrejme aj preto, že medzi nákupnými cenami poľnohospodárskych produktov a obchodom je ešte spracovateľský potravinársky priemysel.

Zodpovedá zaň ministerstvo pôdohospodárstva. Požiadali sme ministerstvo, aby urobilo kompletný cenový rad od produkcie farmára až po výstupnú cenu potravinárskeho podniku, ktorý dodáva produkty obchodu. Len tak zistíme, kde vzniká skrat v oblasti cien. Tieto zistenia sú veľmi dôležité z hľadiska spotrebného koša.

Súčasná kríza má väčšinou negatívny vplyv na všetky oblasti hospodárskeho a spoločenského života. Jej pozitívom je však výrazné zníženie cien niektorých energetických vstupov, najmä ropy a zemného plynu. Výsledkom je pokles inflácie, čo má aj sekundárny a terciálny efekt, pretože ropa ovplyvňuje všetky sektory prostredníctvom dopravy. Neskúmame len nárast cien, ale aj to, či klesajú rovnomerne tak, ako v ostatných sledovaných teritóriách.

Dokedy bude Cenová rada vlády činná?

Podľa pôvodného rozhodnutia vlády by mala fungovať do konca tohto roka. Poverenie viesť túto inštitúciu som prijal na toto obdobie. Myslím si, že zatiaľ nedochádza k výkyvom. Máme však určité signály, že niektorí malí obchodníci sa snažia zaokrúhľovať ceny v neprospech spotrebiteľa. Zväz obchodu po dohode s nami vydal pre svojich členov vyhlásenie, v ktorom ich žiada aby rešpektovali generálny zákon v rámci ktorého pristúpili k etickému kódexu obchodníka. Ak sa ukáže, že pretrváva zaokrúhľovanie cien smerom hore, budeme musieť zakročiť.

Celý svet prežíva v súčasnosti finančnú a hospodársku krízu. Ako ju vníma Slovenská obchodná a priemyselná komora, ktorej predsedáte?

Ide o kombináciu viacerých faktorov. Súčasnú krízu považujeme za systémovú, hodnotovú a za krízu z nadvýroby. Nejde o klasickú cyklickú krízu, ktorá má celkom iný priebeh a mnohé ekonomiky sú už na ňu pripravené. Ide o krízu z nadvýroby, čo potvrdzuje fakt, že obchody sú plné tovaru, ale chýbajú kupujúci. Nadvýroba nezodpovedá kúpnej sile v globálnom slova zmysle. Kríza sa stala celosvetovou. Niet krajiny, ktorá by ňou nebola postihnutá. Na začiatku sa zdalo, že možno obíde arabské štáty bohaté na ropu. Napokon sa ukázalo, že pod vplyvom krízy ceny ropy výrazne poklesli, čím sa im znížili príjmy a investičné aktivity. Sprievodným javom je aj pokles záujmu turistov o veľmi atraktívne destinácie bohatých arabských štátov, ktorí tam prichádzali najmä z Ruska, z krajín západnej Európy a z USA.

V čom je podľa vás najväčšia ničivosť súčasnej krízy?

V tom, že sa stala multisektorovou. Dnes niet odvetvia, ktoré by nepostihla buď primárne alebo sekundárne. Niet ani kde prelievať finančné zdroje do výhodnejších a prosperujúcejších odvetví. Nie je kde investovať ani z hľadiska teritoriálneho, ani z hľadiska odvetvového. Kríza vznikala postupne a nenápadne. Najprv zasiahla oblasť hypoték a mnohí si mysleli, že je to len problém Spojených štátov. Neskôr sa preliala aj do Európy. Jednou z prvých postihnutých krajín bolo Španielsko, najmä jeho východné pobrežie, kde vo veľkom investovali Američania. Mnohí ľudia tam na hypotéku kupovali drahé rezidencie.

Počiatočné problémy sa rýchlo preliali do finančného sektora. Čo bolo hlavnou príčinou tohto javu?

Skutočnosť, že bývalý prezident USA Bill Clinton zrušil regulácie pre celý finančný sektor. Banky a ostatné finančné inštitúcie začali vymýšľať svoje vlastné produkty – deriváty – za ktorými nebola reálna hodnota. Ľudia, ktorí chceli zarobiť, pochopili, že z hľadiska výnosnosti je lepšie špekulovať na finančných trhoch, ako investovať do priemyslu, služieb, vedy či výskumu. Zisky z finančných trhov boli aj štvornásobne vyššie ako výnosy z tvrdej podnikateľskej práce v reálnej ekonomike. Finančný sektor vznikol historicky preto, aby obsluhoval reálnu ekonomiku. Namiesto toho začal vytvárať celosvetové pyramídové hry.

Nadnesene vravievate, že finančníci dali do prevádzky celosvetový Las Vegas.

Ak si idete zahrať ruletu, ste si vedomý risku, ktorý zaplatíte z vlastného vrecka. Svetové finančné inštitúcie však hrali s peniazmi nás všetkých. Ukázalo sa, že ide o veľmi nebezpečné hry. Peniaze sa prelievali do sektorov, ktoré nepokrývala reálna ekonomika, ale iba špekulácie. S neúspechom špekulácií sa priamo úmerne začali tratiť peniaze. Aj preto najväčšie záchranné balíčky smerovali do finančného sektora. V dôsledku jeho pádu sa začal rúcať reálna ekonomika, strácali sa zdroje na jej obsluhu. Banky začali byť odrazu opatrné a ponúkali úvery za podmienok, ktoré neboli pre ekonomiku prijateľné.

Štáty museli dokonca urobiť opatrenia aj na ochranu vkladov obyvateľov.

Keby neboli vlády razantne vstúpili do vzniknutej situácie, vznikla by globálna panika, ktorá by mohla zrútiť celý finančný systém. Dôsledkom by boli vážne spoločenské pohyby, ktorých sa politici veľmi obávali. Aj liberál George Bush veľmi rýchlo pochopil nebezpečenstvo a pristúpil k razantnému presunu štátnych peňazí do súkromného sektora. V celosvetovej systémovej kríze ustavične zašívame diery. Vzápätí sa však otvárajú nové. Pokiaľ nebudeme riešiť príčiny krízy, budeme vytvárať ďalšie záchranné balíčky. Pomocou nich sa však kríza sama nezastaví.

Poznajú už ekonómovia a politici spôsob, ako zastaviť nepríjemné dôsledky krízy, prípadne jej v budúcnosti predísť?

Jednoznačná zhoda panuje v potrebe vyššej regulácie a kontroly finančného sektora. Pravicoví politici ako Sarkozy či Merkelová a taktiež Američania hovoria o nutnosti regulovania a väčšej kontroly trhov. Finančné inštitúcie totiž pracujú s cudzími peniazmi, ich spoločenská kontrola je preto nevyhnutná. Otázkou je, ako regulovať a kontrolovať.

Posun by mohol nastať na plánovanom stretnutí skupiny G 20 – novej multipolárnej politickej konštelácie, ktorú vlastne vytvorila súčasná kríza. Nie sú v nej už len európske krajiny, Američania, Kanaďania a Japonci, ale aj ďalšie silné ekonomiky Rusko, Čína či Brazília. Lídri týchto krajín sa stretnú v apríli a povedia, ako ďalej so svetovým ekonomickým systémom.

Je podľa vás súčasná kríza aj krízou trhovej ekonomiky?

Nevnímam to tak. Podľa mňa trh reagoval na deformácie veľmi správne, ale aj veľmi nemilosrdne. Bol schopný položiť takmer každého. Nebolo to preto, že trhová ekonomika je zlá, ale že deformácie sa v hodnotovej kategórii dostali tak ďaleko, že trh sa začal brániť a postupne ich likvidoval. Žiaľ, aj podľa pravidla keď sa rúbe drevo, lietajú triesky. Súčasné kríza nie je kríza trhovej ekonomiky ako systému, ale kríza hodnôt, ktoré deformovali trh.

Aké pochybné hodnoty a vplyvy takto deformovali trh?

V prvom rade ľudstvo výrazne nadradilo spotrebu nad reálnu ekonomiku. Z konzumu sme urobili absolútno. Trh nás vrátil do reality. Na zvyšovanie konzumu slúžili úvery, hypotéky, vymýšľali sa nové bankové produkty. V USA už ľudia kupovali na úver aj potraviny. Raz to však bolo treba splatiť. Rast osobnej spotreby a rast spotreby domácností je významným faktorom zvyšovania HDP. Keď ľudia spotrebúvajú na úver, nie sú za tým reálne peniaze, ale HDP aj v takýchto podmienkach rastie. Američania mali tesne pred vypuknutím krízy dvojpercentný rast HDP, pričom ich ekonomika už poriadne nefungovala.

Ukazovateľ hrubého domáceho produktu prestáva mať v ekonomike s obrovským množstvom úverov svoje syntetické vyjadrenie, nemá objektívnu vypovedaciu hodnotu. Ak budem dnes konzumovať a o dva roky začnem platiť za to, čo som spotreboval, ukazuje to reálnu situáciu ekonomiky v tomto roku? A čo keď to nesplatím? Vo finančnom svete je väčšina produktov virtuálna. Sme preto povinní vrátiť sa do reálnej ekonomiky. V súčasnosti musíme vyriešiť tento zložitý prechod. Ak budeme aj naďalej zaratúvať do HDP virtuálne veci, nedostaneme reálne čísla. Jedným z východísk je nájdenie iných syntetických ukazovateľov, ktoré nám budú pravdivo hovoriť o vývoji ekonomiku.

Nakoľko prispeli k deformáciám na trhu ratingové spoločnosti?

Pomerne veľkou mierou. Postupne totiž vznikal globálny trh s veľkými hráčmi na ktorom začali pôsobiť audítorské a ratingové spoločnosti. Globálne dohody medzi nimi dokonca likvidovali reálny trh. Keď totiž nadnárodná firma podpíše globálnu dohodu s renomovanou ratingovou agentúrou, všade vo svete pre ňu pracuje jedine táto agentúra. V dôsledku globálnej dohody nemá nik iný šancu. Stráca sa objektivita. Ratingová agentúra nemá najmenší záujem narušiť si vzťahy s nadnárodnou firmou znižovaním jej ratingu alebo nepriaznivým auditom. Prišla by o zákazku.

Je jasné, že takéto vzťahy nemôžu v budúcnosti plniť úlohu reálneho ukazovateľa pre hodnotenie firmy. Obrovské spoločnosti ako Enron či Lehman Brothers mali tesne pred krachom výborné ratingy. Boli však správne a objektívne?

Ako hodnotíte v súvislosti s celosvetovou krízou činnosť búrz?

Svojim charakterom sú burzy miestami na legálne špekulácie s kurzami akcií zúčastnených spoločností. Na burze sa však obchoduje aj s tým, čo ešte nie je zasiate. Predstavme si úspešnú firmu, ktorej manažment by na burze vyhlási, že finančný rok skončila ich spoločnosť so ziskom a v budúcom finančnom roku už nemá dôvod ďalej finančne rásť, pretože je spokojná s dosiahnutým segmentom na trhu. Oznámia tiež, že firma sa bude stabilizovať dovnútra, ale nebude už robiť nové akvizície. Viete ako zareaguje burza? Pádom jej akcií! Pritom iná spoločnosť, ktorá nafúkne svoje hospodárske výsledky a deklaruje niekoľkopercentný hospodársky rast, pocíti vzostup cien svojich akcií. Je to správna reakcia burzy? Pochybujem, že burzy sú objektívnym ukazovateľom skutočnej úspešnosti firmy. Je to skôr problém hodnôt, ktoré som spomenul v úvode. Posunuli sa nám niekde, kde už reálnymi hodnotami nie sú. Potrebujeme iné hodnotové ukazovatele, ktoré objektívne posúdia ekonomické a finančné zdravie firiem.

Možno urobiť poriadok v oblastiach, kde ide o obrovské peniaze s pozadím rôznych záujmových skupín?

Samozrejme, nie je to možné naraz. Myslím si však, že politici si veľmi jasne uvedomujú vlastné ohrozenie v prípade pokračovania takejto politiky. Sú si vedomí určitej hranice. Poriadok tohto druhu je možné nastoliť len prostredníctvom politických rozhodnutí. Dôležité bude, aby za politickým rozhodnutím bol konsenzus ekonomických a finančných tímov, ktoré zaručia správne nastavenie systému. Keď totiž ľudia zistia, že ich ustavične niekto klame a len predstiera riešenie problému, z ktorého profituje úzka vrstva bohatých, určite to nebudú trpieť a rešpektovať.

Prednedávnom som čítal zahraničný ekonomický časopis. Na červenom pozadí sa vynímal výstižný titulok: „Už sme všetci socialisti.“ Bol to pravdivý výkrik, lebo opatrenia, ktoré robia aj pravicové vlády, majú tento charakter. Politická garnitúra, bez ohľadu na to, či je pravá alebo ľavá si uvedomuje, že finančný systém, ktorý vládne svetu, treba vylepšiť. V súčasnej rovine totiž ohrozuje vlastnú podstatu ľudstva.

Alexander SOTNÍK

Späť