Bajč - História

Územie dnešnej obce bolo osídlené v neolite. Nachádzalo sa tu sídlisko volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry, eneolit. bolerázskeho a čačianskeho typu s kanelovanou keramikou, kostrové pohrebisko hurbanovského typu zo staršej doby bronzovej, sídlisko zo strednej doby bronzovej, hallštattské sídlisko a žiarové pohrebisko, dve laténske pohrebiská z 3. – 2. storočia pred n.l., laténske a rímske sídlisko, veľkomoravské pohrebisko a sídlisko, zaniknutá stredoveká osada s románskym kostolom z 11. – 13. storočia. Obec sa vyvinula zo starého sídliska, ale spomína sa až od roku 1312 ako Boych. Ďalšie doložené názvy sú: Baychy (1404), Bajcs (1877), Bajč (1927), maď. Bajcs. Patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, v 14. stor. časť obce vlastnili rodiny Bajcsyovcov a Szalayovcov. Od 16. stor. ju aribiskupstvo prenajímalo. Počas tureckých nájazdov v 16. – 17. stor. spustla, takže do 19. stor. bola iba osadou. V r. 1828 mala už 131 domov a 866 obyvateľov. Rozsiahle močariská dal odvodniť arcibiskup Batthyányi. Obyvatelia pracovali ako roľníci a poľnohospodárski robotníci na miestnom veľkostatku. V r. 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť