Beluša - História

Na území dnešnej obce Beluša bolo osídlenie v eneolite, bolo tu objavené sídlisko s kanelovanou keramikou, pohrebisko a sídlisko lužickej kultúry, sídlisko púchovskej kultúry, mohyly z doby veľkomoravskej. Obec sa spomína od roku 1330 ako Belos, z roku 1369 ako Belus, z roku 1375 ako civitas Belus, z roku 1773 ako Bellussa, maďarsky Bellus.

Patrila panstvu Trenčín, neskôr panstvu Košeca. Pred rokom 1375 dostala mestské výsady, v roku 1498 je doložená tridsiatková stanica, v roku 1659 jarmočné právo. V erbe mala Beluša v modro-striebornom štiepenom štíte strieborno-modrú štiepenú rozkvitnutú ľaliu. Názov obce je odvodený od zemepánskej rodiny Barošovcov a pochádza zo 17. storočia. V roku 1598 mala 153 domov, v roku 1720 mala 88 daňovníkov, v roku 1784 mala 309 domov, 334 rodín a 1779 obyvateľov, v roku 1828 mala 302 domov a 2001 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, z remesiel najmä hrnčiarstvom. V Beluši bola tehelňa, mlyny a pálenica. Za I. ČSR zostali obyvatelia pri tradičných zamestnaniach. Povodeň v roku 1936 spôsobila veľké škody. Od roku 1948 bola v prevádzke zlieváreň farebných kovov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1. časť