Bešeňov - História

Obec Bešeňov je významná archeologická lokalita. Obec bola osídlená v neolite. Na území obce je archeologicky doložené sídlisko s keramikou želiezovského typu, sídlisko a pohrebisko s kanelovanou keramikou, sídlisko a kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko hallštattské a laténske s hromadným nálezom železných výrobkov hospodárskeho charakteru, rímsko-barbarské sídlisko a žiarové pohrebisko, kostrové pohrebisko z doby sťahovania národov, slovanské pohrebiská (birituálne s keramikou pražského typu z doby veľkomoravskej a kostrové z 12. storočia), slovanská osada z 9. -10. storočia.

Zem kráľovských dvorníkov je písomne doložená z roku 1075 ako Villa Hudwordiensium Bissenorum, neskôr ako Bescene (1209), Beseneu (1214),Besseneu (1262), Bessenow (1773), Bešeňov (1920), maďarsky Besenyö, Zsitvabesenyö. Časť obce dostalo v roku 1075 opátstvo v Hronskom Beňadiku. V roku 1330 prenajal opát časť zeme panstvu Jelenec. Obec prešla v roku 1395 celá do vlastníctva opátstva, po jeho zániku v roku 1565 do vlastníctva ostrihomskej kapituly. V roku 1608 bola poplatná Turkom. V roku 1601 mala 17 domov, v roku 1720 mala 34 daňovníkov, v roku 1828 mala 143 domov a 1005 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1907 založili potravné družstvo. Za I. ČSR tu bol významný chov koní. V dvadsiatych rokoch a v roku 1932 prebiehal štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Obec bola v rokoch 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. JRD, založené v roku 1950 sa špecializovalo na zeleninu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť