Biely Kostol - História

Obec je doložená z rokov 1332-37 ako Alba Ecclesia, neskôr ako Feyrheghaz (1379), Weissenkirchen (1394), Bily Kostol (1773), Biele Kostoly (1920), Biely Kostol (1927); po maďarsky Fehéregyház, Pozsonyfehéregyház; po nemecky Weisskirchen.

Osídlenie v neolite - sídlisko volútovej kultúry, sídlisko z doby poveľkomoravskej.

Obec s farou sa spomína z rokov 1332-37. V literatúre sa často zamieňa s Holíčom, ktorý sa istý čas tiež nazýval Alba Eccelesia. V 15.-16. storočiach časť obce patrila klariskám z Trnavy, časť grófom z Jura a Pezinka. V roku 1630 Esterházyovci darovali svoj diel trnavským jezuitom, ktorí tu v roku 1719 postavili letné sídlo. V 1. polovici 19. storočia tunajšie majetky vlastnili Brunswickovci, po nich Chotekovci, koncom 19. storočia Schlesingerovci. V roku 1715 mala obec 11 daňovníkov, v roku 1828 mala 31 domov a 229 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodár­stvom a tkáčstvom.

Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj po roku 1918. V roku 1921 došlo k štrajku poľnohospodárskych robotníkov. Do roku 1947 tu boli Štátne majetky, od roku 1949 JRD. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Trnave.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť