Bodružal - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol grécko-katolícky drevený z roku 1658 – národná kultúrna pamiatka; v interiéri je barokové zariadenie a zvyšky nástenných malieb z 18. storočia

Zvonica drevená z 19. storočia

Tradície

Rozptýlená potočná radová zástavba. Zrubové domy z 19. storočia s maštaľou pod spoločnou valbovou slamenou strechou sú omazané a obielené, v dvoroch a sadoch sú zrubové jedno- i dvojpodlažné sypance. Známe je batikovanie kraslíc špendlíkom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Cerkva svätého Mikuláša

Národná kultúrna pamiatka Cerkva svätého Mikuláša je drevená sakrálna stavba, východného obratu v obci Bodružal v okrese Svidník. Dňa 8. júla 2008 bola zapísaná, pod číslom 1273-007, do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Cerkva je cenným skvostom ľudovej architektúry. Je prototypom cerkvi tzv. lemkovského typu. Svojím pôvodom (z roku 1658) patrí k najstaršej drevenej sakrálnej stavbe východného obradu na Slovensku. Cerkva tvorí pevnú siluetu obce Bodružal a vyníma sa ako niečo jedinečne a zvláštne. Zvláštnosť spočíva v jej polohe, že je na vyvýšenom mieste, najvyššom návrší obce. Svojou polohou je nad ostatnými stavbami a obytnými domami. Je historickým kresťanským symbolom ľudí, vyznávajúcich východnú cirkev, byzantského obradu.

Cerkva svätého Mikuláša je jedinečne zvláštne hmotné sakrálne teleso, na východnom svahu Pelepčeho, pôsobiace na nás svojou maximálnou prirodzenosťou, estetičnosťou a monumentálnosťou.

Tento rok (2008) si pripomíname 350. výročie jej vzniku, ktoré potvrdzuje víťazstvom ducha jej zhotoviteľov aj v dnešných dňoch. Toto sakrálne dielo vytvorili občania Slovenskej republiky rusínskeho pôvodu. Od samotného vzniku pôvodní osadníci vždy tuto stavbu označovali pojmom "cerkva". Dnes pri prenikaní cudzojazyčných anglo-saských výrazov do slovenského jazyka, má pomenovanie cerkva právo na zaregistrovanie aj v slovenskom jazyku.

Občania z tohto regiónu sú hlboko oddaní a verní Slovenskej republike a svojimi pracovnými postojmi sa podieľajú na zveľaďovaní Slovenska. Preto si zaslúžia, aby ich stavba niesla pôvodný názov cerkva. Trojpriestorovosť cerkvi sa navonok prejavuje trojicou veží. Konštrukcia drevenej cerkvi je zrubová v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ. Je to tak preto, že má pripomenúť Svätú Trojicu. Cerkva je v exteriéri obložená doskami a má bohato členenú, akoby dvojpodlažnú šindľovú strechu. Charakteristickou črtou bodružalskej cerkvi je dynamická kompozícia barokových cibuľových vežičiek s kovanými kovovými krížmi. Vežičky sa zväčšujú postupne od malej východnej nad presbytériom cez strednú časť, loď (ktorá je najväčšia a má zrubovú otvorenú kupolu) až po západnú najvyššiu, hranolovú vežu (babinec), kde sú umiestnené aj zvony. Celá stavba je účelne a harmonicky rozčlenená.

Má prepracovanú exteriérovú formu, ktorá sa prejavuje v centrálnej najvyššej a najširšej oku lahodiacej lodi, v ktorej sa odohráva akt rozjímania veriaceho. Symetria stavby z vonkajšieho pohľadu sa prejavuje vtom, že presbytérium a veža cerkvi sú v smere jednej pozdĺžnej osi a približne rovnakých rozmeroch.

Tento vzhľad cerkvi, ktorá je prirodzenou, nenanútenou súčasťou prírodného prostredia, na návštevníka cerkvi je umocnený vnútorným, interiérovým priestorom, ktorý vytvára akt osobnej pokory a duševného prežívania a vzdávania vďaky. Zrubové brvna cerkvi sú položené na kamennom základe (podmurovke), ktorého najväčšia výška je pod presbytériom a má asi 35-40 cm. V minulosti (až do konca 20. storočia) boli pieskovcove kamene, ktoré tvorili jej tzv. základ, bez akéhokoľvek pojiva. Dnes medzery medzi kameňmi sú vyplnené betónovou zmesou. Podlaha vo vnútri cerkvi má štrko-pieskový podklad, na ktorý sú položené dubové hranoly a na nich sú pribité opracované, ohobľované dosky.

Zvláštna je história zvonov. Na začiatku prvej svetovej vojny uhorská štátna moc nariadila najmenší a najväčší zvon z cerkvi odstrániť a použila ich na vojenské účely. Zvony boli nahradené obyvateľmi obce až v druhej polovici dvadsiatych rokov. Najväčší zvon nechal zhotoviť miestny lesník Michal Zelizňák, pracujúci v službách vlastníka lesov a najmenší zvon zabezpečili verejnou zbierkou občania obce.

Baroková vnútorná výzdoba interiéru lode na severnej celistvej strane je doplnená nástennými maľbami z 90. rokov 18. storočia na ktorých sú zobrazené scény zachytávajúce výjavy z biblie - Apokalypsu (Posledného súdu) a Ukrižovanie. Z rovnakého obdobia pochádza i ikonostas s rokokovou podobou, na ktorom sú tri rady ikon.

Obsah a forma cerkvi vypovedá o tom, že tento priestor je hranicou, kde sa stretávali dve náboženské kultúry, a dva spôsoby vykonávania náboženských obradov - Byzantský a západokresťanský. Exteriérový vzhľad cerkvi je ovplyvnený byzantským sakrálnym umením. V interiéri naopak ikonostas a oltár jednoznačné hovoria o tendenciách východného obradu. V obsahu niektorých malieb na ikonách sa už prejavujú vplyvy západnej cirkvi.

Cerkva, prešla v 90. rokoch 20. storočia, rozsiahlou rekonštrukciou, keď boli zreštaurované nástenné maľby s námetom Posledného súdu a Ukrižovanie i jednotlivé ikony z ikonostasu. Na záchranu figurálnych barokových nástenných malieb bol vykonaný reštaurátorský prieskum pod vedením akademickej maliarky Miloty Brimichovej. Reštaurátorské práce vykonal kolektív reštaurátoriek Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava v rokoch 1990 – 1995 pod vedením akademickej maliarky Zuzany Chovanovej.

Dnešní návštevníci môžu vidieť remeselnú zručnosť súčasných slovenských výtvarných umelcov - reštaurátorov, ktorí nám sprístupnili jednotlivé maľby v celej svojej nádhere. Umeleckohistorickým výskumom bolo zistené, že maľby spadajú do obdobia deväťdesiatych rokov osemnásteho storočia. Areál cerkvi obklopuje zrubová ohrada – (palánok so šindľovou strieškou), ktorá bola obnovená v roku 2008. Vstup do priestoru cerkvi je cez drevenú zvonicu ktorá pochádza z 19. storočia. Cerkva bola rekonštruovaná v období rokov 2003/2004 vďaka finančnej pomoci: Úradu vlády Slovenskej republiky, Fondu Pro Slovakia, Štátnej komisie Spojených štátov pre ochranu amerického dedičstva v zahraničí, U. S. Steel, s. r. o. Košice a First Catholic Slovak Ladies Association - Prvej katolíckej slovenskej ženskej jednoty.

Cerkov svojím vyhotovením, materiálom, konštrukciou, umeleckým cítením a výtvarným stvárnením kotví hlboko vo vedomí ľudí. Je prejavom tvorivého génia jeho obyvateľov, ktorí v nej zhmotnili a vyjadrili svoje materiálno technické skúsenosti a estetické cítenie. Bodružalčania vyjadrujú hlbokú vďačnosť svojim predkom, ktorí v predchádzajúcich stáročiach vo veľmi skromných životných podmienkach vytvorili túto veľkolepú malú sakrálnu stavbu a napriek rôznym nepriaznivým vplyvom ju starostlivo udržiavali a v takmer pôvodnej forme odovzdali súčasným generáciám.

Pre potreby záujemcom o toto sakrálne dielo spracoval Peter Zelizňák

Zdroj: Podklady z obce, zo dňa 25. 08. 2008