Bošáca - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol rímskokatolícky barokový z rokov 1729-1733, klasicistický upravený v roku 1789, neskorobarokové sochy z kostola na Skalke, výmaľba od J. Hanulu z roku 1906

Významné osobnosti

Rodisko:

Ľudovít Bránsky (1918 – 1959), maliar a grafik
Ján Kusenda (1879 – 1942), priekopník robotníckeho hnutia
Eduard Šandorfy (1869 – 1936), publicista, ľudovýchovný pracovník

Tradície

V obci sa nachádza potočná radová zástavba s kopanicami v chotári. Z 19. storočia sa zachovali hlinené domy s valbovou slamenou a šindľovou strechou, v sadoch zrubové stodoly a sušiarne na ovocie.

Nosil sa tu variant západoslovenského typu ľudového odevu zvaný bošácky. Niektoré prvky, najmä ženského odevu sú charakteristické aj pre kroj myjavský, lubinský, čičmiansky a trenčianskotepliansky: riasené rubáše, krátke riasené rukávce, dvojzásterový odev namiesto sukne (dostala sa do ženského odevu iba neskôr), živôtik, zabaľovanie hlavy do podlhovastých textílií. Prevláda biela farebnosť okrem výšiviek.

Výzdoba : variant najmarkantnejšie odlišuje výšivky, ktorá býva takmer na všetkých plátenných častiach, kde okrem funkčných stehov zväčša podľa rátanej nite (spájanie plátna, prešitie cez riasy, upevňovanie okrajov) je i výšivka plochým stehom podľa predkreslenia. Farebnosť je od prírodných odtieňov režnej priadze až po súčasnú pestrofarebnú výšivku, v ktorej sa uplatňujú zväčša jasné nelomené farby (červená, žltá, modrá, zelená, čierna), nezriedka i s použitím striebornej alebo zlatej nite. Ornamentika je geometrická alebo štylizovaná rastlinná v drobných malých plochách, farebne veľmi decentne ladená. Na súkenných častiach je farebná výšivka stonkovým, retiazkovým alebo slučkovým stehom, kombinovaná modrým šnurovaním alebo aplikáciou farebných súkien. Zaujímavá je i farebná prietka a čipka.

Mužský odev tvorila košeľa s dvojitým zaväzovaním, stojatý golier, rukávy široké alebo do manžiet, gate, nohavice so šnurovaním okolo rázporkov. Podobná je i vesta ( k bielym nohaviciam čierna súkenná). V zime sa nosili trojštvrťové kabáty zdobené výšivkou, šnurovaním a súkennou aplikáciou (kabanica), halena s červenou a modrou súkennou aplikáciou, trojštvrťový kožuch, podšitý barančinou s čiernym kožušinovým lemom (mentík), dlhší hnedý kožuch, hnedý kožúšok bez rukávov kamizola. Obúvali si krpce, kožené boti, čierne súkenné kapce papuče, čižmy. Na hlave nosili baranicu, klobúčik s úzkou okrúhlou, nahor vyhnutou strechou.

Ženský odev tvoril spodník (rubáč) s vrchnou časťou (oplecie) zdobenou červenou prietkou, rukávce do pol hrude, rukávy prišité ku golieru pomocou zvláštneho dielu, náplecníka, predný i zadný diel je riasený. Zadná zástera (kasánka, okolek) je riasená, s výšivkou cez riasy. Predná zástera je kratšia ako zadná a rubáš, riasená, vyšívaná. Sukňa modrotlačová s drobnou vzorkou, dlhá nad členky. Živôtik bez rukávov. V zime sa nosil priliehavý súkenný kabátik (kacabajka), modrotlačová alebo kartúnová jupka. Z rovných textílií sa nosila plachta. Spoločne s mužským odevom boli: halena, kabanica, mentieka aj obuv. Dievky sa česali na dva vrkoče, upevnené do štvorcového tvaru, vydaté ženy mali vlasy obtočené na drevenú podložku (grguľa), ktorá sa skladá z dvoch drevených stĺpikov, spojených tkanicou. Na grguľu si dávali čepiec.

V svadobnom zvykosloví bol pozoruhodný úkon bitia piestom do svadobného odevu, aby nevesta ľahko rodila. Pri vstupe do manželovho domu sa nevesta díva do komína, aby privykla a chytí sa železa, aby bola zdravá. Mŕtvemu kládli do ruky alebo vrecka peniaz, aby neodniesol gazdovstvo na druhý svet.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1. časť