Brekov - História
Osídlenie nastalo koncom eneolitu – je tu nálezisko východoslovenských mohýl. Obec vznikla pri hrade postavenom v 13. storočí.
Strážny hrad na uhorsko-poľskej ceste patril Petényiovcom, od roku 1317 Drugethovcom. V jeho blízkosti sa odohrala bitka Mateja Korvína s poľským kráľom Kazimírom IV. Najväčší rozmach dosiahol za panstva Zápoľskovcov, ktorí ho v rokoch 1486-88 prebudovali. V roku 1558 hrad zbúrali, v roku 1575 obnovili a opevnili. V roku 1624 ho obsadil G. Bethlen, v roku 1644 ťažko poškodili Rákócziovci, koncom 17. storočia zostal definitívne v ruinách.
Obec sa spomína z roku 1314 ako majetok Petényiovcov, v rokoch 1317-1698 patrila Drugethovcom a panstvu Humenné, neskoršie Barkócziovcom, v 18. storočí Csákyovcom.
Obec je doložená z roku 1314 ako Borko, neskôr ako Barkou (1329), Barcho, Borko (1332), Brekow (1773); po maďarsky Barkó.
V roku 1715 mala obec 24 opustených a 9 obývaných domácností, v roku 1787 mala 68 domov a 592 obyvateľov, v roku 1828 mala 77 domov a 580 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, furmankou a pálením vápna.
Koncom 19. storočia sa mnohí vysťahovali. Po roku 1918 z ostali pri tradičných zamestnaniach, zhotovovali aj taška z kukuričného šúpolia a vyrábali košíky. V roku 1932 tu bol štrajk robotníkov v kameňolome. JRD bolo založené v roku 1959. V obci bola vápenka a kameňolom. Časť obyvateľov pracovala v Strážskom a Humennom.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
|