Bzovík - História

Vyvinutá obec je písomne doložená od roku 1135, keď tu Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov založil cisterciátske opátstvo. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Bozouk (1135), Bozok (1245), Bozook, Bozouk (1331), Kis Bozok (1439), Bzowík (1773), maďarsky Bozók.
Donáciou v roku 1156 sa stalo strediskom feudálneho panstva Bzovík a postupne najväčším panstvom v Hontianskej župe, ku ktorej patrili obce : Baďan, Bory, Čekovce, Čelovce, Mladonice, Badín, Moravce, Hrušov, Jalšovík, Kamenné Kosihy, Koží Vrbovok, Lackov, Litava, Príbelce, Selce, Senohrad, Sucháň, Trpín, Uňatín, Zemianky Vrbovok a iné. Do roku 1181 cisterciátov vystriedali premonštráti a v obci založili prepošstvo. Obec sa stala trhovým a jarmočným centrom a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. V erbe malo sv. Štefana. V roku 1433 obec i prepošstvo zničili husiti, v polovici 15. storočia velitelia hradu Krupina, ktorí si nárokovali vlastníctvo panstva. V rokoch 1530 – 1567 sa prepošstva a panstva zmocnil Žigmund Balassa a prebudoval ho na protitureckú pevnosť, po ňom ho do roku 1658 ovládali Fánchyovci, od roku 1678 pripadlo jezuitom, po zrušení rehole ostrihomskému semináru. V rokoch 1599 – 1646 sa v obci konali župné zhromaždenia. V roku 1715 mala obec 26 domácností, v roku 1828 mala 80 domov a 456 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.