Čachtice - História

Na území dnešnej obce Čachtice bolo osídlenie v neolite, bolo tu sídlisko volútovej a želiezovskej kultúry, hradisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, hallštattské sídliskové a hrobové nálezy, laténske sídlisko, rímsko-barbarský žiarový hrob. Obec sa spomína od roku 1263 ako Chekche, z roku 1276 ako Chechte, z roku 1299 ako Chechte, z roku 1505 Csejthe, z roku 1773 ako Czachtice, maďarsky Csejte.

Obec patrila nitrianskemu hradu, neskôr panstvu Čachtice. Hrad Čachtice postavili v prvej polovici 13. storočia ako pohraničnú pevnosť, ktorá mala zabrániť prechodu vojsk z Moravy. Stal sa strediskom panstva Čachtice, ku ktorému v 17. storočí patrilo 20 obcí. V roku 1273 ho napadol a silne poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov. Po nich ho vlastnil kráľ Ondrej III. Na kratší čas ho získal Matúš Čák, ale Ondrej III. ho v roku 1299 vydobyl späť, v roku 1392 ho kráľ Žigmund daroval najprv Stiborovi, ktorý vlastnil 15 hradov a 175 miest a obcí, v roku 1436 Michalovi Országhovi de Guth. V roku 1467 bol na hrade väznený husitský veliteľ Ján Švehla, neskôr popravený pri Veľkých Kostoľanoch. Od roku 1569 boli majiteľmi Nádasdyovci, ktorí ho najprv mali v zálohu a od roku 1602 vo vlastníctve. Hrad sa stal povestný výčinmi Alžbety Báthoryovej v rokoch (1560 – 1614), odsúdenej v roku 1611 na doživotný žalár pre vraždy dievčat. V roku 1703 sa majiteľmi hradu stali Forgáchovci a Mikuláš Bercsényi, z roku 1708 ho dobyli a vypálili kurucké vojská F. Rákócziho II. a odvtedy začal pustnúť. Začas ešte slúžil ako väzenie. V roku 1765 panstvo získali Erdődyovci, v roku 1855 Breunerovci, od 1877 Springerovci.

V roku 1392 dostali Čachtice výsady mestečka a právo na 6 výročných jarmokov, ďalšie výsady získali v rokoch 1437-1629, trhové právo v roku 1510. V erbe mali sv. Ladislava. V roku 1599 ich spustošili Turci. V roku 1609 je doložený cech hrnčiarov, v roku 1640 obuvníkov, v roku 1719 halenárov, v roku 1738 súkenníkov, v roku 1753 tu bolo 64 remeselníkov. V 17. storočí sa do Čachtíc prisťahovali habáni a zriadili si tu hrnčiarske dielne a mlyn. Čachtice mali v roku 1715 vinice a 71 domácností, v roku 1758 mala 185 poddanských a 25 slobodných rodín, v roku 1787 mali 290 domov a 2044 obyvateľov, v roku 1828 mali 258 domov a 1807 obyvateľov. Na tunajšej katolíckej fare sa dňa 10. 8. 1847 konalo zhromaždenie Tatrína. Jeho členovia sa dohodli na spisovnej slovenčine v duchu Štúrovej reformy. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a remeslami, po roku 1918 zväčša poľnohospodárstvom.

Mestská organizácia Komunistickej strany Československa bola založená v roku 1922. Za tzv. slovenského štátu tu pracovala ilegálna tlačiareň, v ktorej tlačili Hlas ľudu a Iskru. Po roku 1945 všestranný rozvoj obce. Na ploche 35 ha vysádzali marhuľové a broskyňové plantáže a obnovili zaniknuté vinohrady. Obec je známa vyspelým ovocinárstvom. Boli tu andezitové kameňolomy, stolárska dielňa a iné.

Komárno – obec sa spomína od roku 1341. Patrila panstvu Čachtice. V roku 1715 mala vinice a 15 domácností, v roku 1758 mala 25 rodín, v roku 1787 mala 21 domov a 150 obyvateľov, v roku 1828 mala 24 domov a 167 obyvateľov. Splynula s Čachticami v polovici 19. storočia.

Želovany – obec sa spomínajá od roku 1392. Patrila panstvu Čachtice, časť zemianskym rodinám Jelenffyovcov, Rexovcov, Rázghovcov, Tomkovcov a iným. V roku 1715 mala vinice, 10 poddanských a 33 želiarskych domácností, v roku 1758 mala 65 poddanských a 33 slobodných rodín, v roku 1787 mala 21 domov a 150 obyvateľov, v roku 1828 mala 64 domov a 445 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, v roku 1753 sa spomína 28 remeselníkov. Obec splynula s Čachticami v polovici 19. storočia.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1. časť