Čaka - História

Obec Čaka bola osídlená už v neolite. Je tu významná archeologická lokalita. Na území obce je doložené eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko a žiarové pohrebisko skupiny Kosihy-Čaka, birituálne pohrebisko zo strednej doby bronzovej, na Kopci kniežacia mohyla z mladšej doby bronzovej s vykradnutým kniežacím hrobom. V sekundárne zapustenom hrobe je žiarový hrob s výzbrojou bojovníka čačianskej kultúry (bronzový pancier najstarší v strednej Európe, sekery, kopije atď.), skýtsko-hallštattské chaty, sídlisko a žiarové pohrebisko z doby rímskej.

Obec je doložená z r. 1287 ako Cheke, neskoršie doložené názvy sú: Chekey (1339), Cžaka (1773), Čsaka (1786), Čaka, Čeka (1920), Čaka (1945). Maď. Cseke. Patrila služobníkom ostrihomského arcibiskupa, neskoršie ostrihomskému arcibiskupstvu so správou v Tekovských Lužanoch. V r. 1601 mala 27 domov, v r. 1715 vinice, v r. 1720 mL13 daňovníkov, v r. 1828 mala 71 domov a 491 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Obec bola v r. 1938-1945 pripojená k Maďarsku. Po oslobodení nastal rozvoj obce.

Malá Čaka – obec sa spomína v r. 1406-1423.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť