Chotín - História

Obec Chotín je významná archeologická lokalita. Bola osídlená v neolite. Na jej území sa nachádzalo pohrebisko severopanónskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko zo strednej doby bronzovej, pohrebisko chotínskeho typu velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej, hallstattské trácko-skýtske birituálne pohrebisko, laténske sídlisko a kostrové pohrebisko, dácke a rímskobarbarské sídlisko, slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej, staromaďarské a slovanské pohrebisko z 10. – 11. storočia.
Obec sa spomína od r. 1138 ako Vten. Ďalšie doložené názvy sú: Heten (1223), Hetyn (1272), Heteny (1339), Hetín (1920), Chotín (1948), maď. Hetény. Vyvinula sa zo staršieho slovanského osídlenia. Patrila hradu Komárno a Bana, neskoršie ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý v r. 1223 majetok predal komárňanskému archidiakonovi. V r. 1245 sa majiteľom stal Folwyn, od r. 1305 ostrihomské arcibiskupstvo. V pol. 16. storočia obec takmer spustla, v r. 1683 ju vyplienilo vojsko Jána Sobieskeho. V r. 1691 pred útlakom zemepána tunajší poddaní utiekli do Komárna. V 18. storočí obec dosídlili osadníci z Považia a z Gemera. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami a podmovým obchodom. V r. 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť