Chynorany - História

Na území dnešnej obce Chynorany bolo osídlenie v neolite. Obec sa vyvinula zo starej slovenskej osady z 11. storočia, ktorá patrila nitrianskemu hradu. Spomína sa až v roku 1387, keď ju Žigmund daroval magistrovi Petrovi, synovi Tomáša de Ör. V roku 1395 ju Žigmund predal za 6 tisíc florénov ostrihomskému arcibiskupstvu. Názov obce je doložený z roku 1387 ako Heren, z roku 1395 ako Hynyeren, Henyeren, z roku 1396 ako Hemerien, z roku 1773 ako Chynorany, maďarsky Chinorán, Kinorán.

V rokoch 1446-1447 za bojov proti Jiskrovi obec vyrabovali Pongrácovi žoldnieri, poškodili ju turecké nájazdy, v roku 1640 zničili 2 kostoly, v roku 1663 Turci sťali richtára a prinútili obec odvádzať dane a poplatky do Nových Zámkov. V 18. storočí bol v obci soľný sklad, mlyn a pivovar. V roku 1553 mala obec mlyn a 35 port, v roku 1715 mala 73 domácností, v roku 1778 mala 117 domov a 1300 obyvateľov, v roku 1828 mala 181 domov a 1272 obyvateľov. Boli roľníkmi, povozníkmi. Koncom 18. storočia sa spomínajú 3 krajčíri, 3 kolári, 3 obuvníci, 2 kožušníci, 2 mäsiari a kováč. V rokoch 1840 a 1863 temer celá obec vyhorela. V roku 1894 založili si ľudovú banku, v roku 1905 potravné družstvo, v roku 1906 ľanárske a konopárske závody, v roku 1911 účastinnú spoločnosť na spracovanie zemiakov a ľanu. V obci pracovala tehelňa. V roku 1925 čiastočne rozparcelovali pozemky ostrihomského arcibiskupstva. Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, v miestnej škrobárni, konopárni a tehelni, ktoré po oslobodení vzrástli.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1. časť