Cífer - História

Obec je doložená z roku 1291 ako Cyfur, neskôr ako Chifer (1322), Cyfer (1342), Cyfer alebo Phanchal (1411), Cifer (1920), Cífer (1927); po maďarsky Ciffer, Czífer.

Osídlenie nastalo v neolite - sídlisko volútovej a lengyelskej kultúry, eneolitické s kanelovanou keramikou, maďarovskej kultúry z doby bronzovej, hallštattské a laténske, rozsiahle rímsko-barbarské sídlisko a hrobové nálezy, slovanské sídlisko z 8.-10. storočia, veľkomoravské pohrebisko. Obec patrila rodu Elefantyovcov, od 16. storočia Nyáryovcom, od konca 17. storočia viacerým rodinám, Schlossbergovcom, Zichyovcom a iným. Stala sa sídlom panstva Cífer, ku ktorým patril Báhoň a viaceré majetkové diely v okolitých dedinách.

Začiatkom 18. storočia získala trhové právo a vyvíjala sa ako zemepánske mestečko. V roku 1715 mala 35 daňovníkov, v roku 1828 mala 147 domov a 1045 obyvateľov. V 1. polovici 19. storočia tu bývali početní židia, ekonomicky viazaní na Trnavu, v ktorej sa nemohli usadiť. V roku 1912 tu založili úverové družstvo. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a výšivkárstvom.

Obec si zachovala poľnohospodársky charakter aj po roku 1918. Trpela značnou nezamestnanosťou. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce. Štátne majetky boli založené v roku 1946, JRD v roku 1952. Ďalšie podniky: Západoslovenské hydinárske závody (ročne 1900 ton hydiny; triedenie konzumných vajec), Avana - ľudové družstvo. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, časť odchádzala za prácou do Trnavy, Pezinka, Senca a Bratislavy.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť