Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín
Domaniža

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Domaniža - História


Na území dnešnej obce Domaniža bol objavený poklad bronzov z mladšej doby bronzovej, slovanské sídlisko z 11.-12. storočia. Obec sa spomína od roku 1268 ako Domanysa, doložená je z roku 1272 ako Domanesa, z roku 1372 ako Nagh Domanissa, z roku 1397 ako Domanyz, z roku 1773 ako Domanicza, z roku 1808 ako Domanissa, maďarsky Domanizs, Demény. V 14. storočí prešla na zákupné právo. Patrila panstvu Považská Bystrica, majetky dedičného richtára neskôr zemianskym rodinám Domanižských a Kardosovcov. V 16. storočí sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s jarmočným právom a sídlom panstva rodiny Esterházyovcov. Erb Domaniže tvorí gryf: zachovaná erbová listina pochádza z roku 1559. V roku 1589 mala obec 50 domov, v roku 1720 mala 22 daňovníkov, v roku 1784 mala 70 domov, 80 rodín a 475 obyvateľov, v roku 1828 mala 52 domov a 639 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pálili lieh, pracovala tu píla. V stredoveku bola samostatnou časťou Malá Domaniža (Vieska), ktorá patrila zemianskej rodine Sádeckých. Za I. ČSR bolo v obci veľa veľkostatkárov. Obyvatelia pracovali v lesoch, na veľkostatkoch, odchádzali na juh ako poľnohospodárski robotníci, mnohí sa vysťahovali do cudziny. Bol tu liehovar, tehelňa, valcha súkna, výrobňa kadí (i do zahraničia), 2 píla a 3 mlyny, pracovali tu i stolári. V rokoch 1938-1948 tu bolo hodvábnické družstvo Hodváb. Za SNP sa Domaniža stala sídlom štábu partizánskej brigády M. R. Štefánika (veliteľ K. K. Popov). Obec bola oslobodená 1. 5. 1945, vyznamenaná Pamätnou medailou SNP a čestným odznakom partizánskej brigády M. R. Štefánika.

Domanižská Lehota obec sa spomína od roku 1471. Patrila domanižkej fare. V roku 1784 mala 11 domov, 11 rodín a 76 obyvateľov, v roku 1828 mala 12 domov a 144 obyvateľov, v roku 1851 mala 66 obyvateľov. V obci bol kameňolom. Začiatkom 20. storočia bola zlúčená s Domanižou.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.