Donovaly - História

Obec sa vyvinula z uhliarskych osád Banskej komory v severovýchodnom cípe banskobystrického mestského teritória, kde sa ťažilo drevo a pálilo drevené uhlie pre erárnu hutu na Starých Horách.

Osady založili v 17. a 18. storočí drevársky majstri-nákladníci a uhliarski tzv. mistríci, podľa ktorých bola väčšina z nich aj pomenovaná: Bully (1618 Bulla), Hanesy (uhliar Hanes), Mistríky (1743), Mišúty (1743), Močiar (1754), Polianka (1820), Sliačany (1820). Ich administratívnym centrom sa stala v roku 1860 najväčšia osada Donovaly doložená z roku 1710 ako Donnovall, z roku 1743 ako Donoval, od roku 1920 ako Donovaly; maďarsky Dóval.

V roku 1828 žilo v obci 475 obyvateľov v 77 domoch. Od polovice 19 storočia pracovali prevažne v štátnych lesoch alebo v horehronských železiarňach. Po roku 1922 bola tu silná nezamestnanosť a vysťahovalectvo. Počas SNP bolo na Donovaloch výcvikové stredisko vysokoškolského vojenského oddielu, 25.10.1944 sídlo Predsedníctva SNR, vedenia KSS, 27.10. odtiaľ zaznela relácia Slobodného slovenského vysielača, sídlo Veliteľstva I. čs. Armády na Slovensku a HŠPH. Hitlerovci podnikli do obce a osád niekoľko trestných výprav. V osadách Bully, Mistríky, Polianka povraždili niekoľkých občanov,. Obec bola vyznamená Radom SNP I. tr. A Duklianskou pamätnou madailou. Po roku 1945 zaznamenávala obec sústavný úbytok obyvateľov, ktorí odchádzali za prácou do okolia.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1. časť