Fiľakovo - História

Na území dnešnej obce Fiľakovo bolo osídlenie v neolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou, kostrové pohrebisko z doby sťahovania národov. Hrad a panstvo známe od 13. storočia (prvá zmienka je z roku 1246), pôvodne kráľovské. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Filek (1246), Fylek (1262), Filakowo (1786), Filekow (1808), maďarsky Fülek. Dnešné pomenovanie Fiľakovo je od roku 1920.
V rokoch 1311-1321 ho vlastnil Matúš Čák, od roku 1438 ho mali v zálohu a od konca 16. storočia v majetku rôzne magnátske rody (Bebekovci, Perényiovci a i., naposledy Koháryovci, Coburgovci). Hrad dobyl v roku 1451 Ján Jiskra; významnú úlohu mal v 16.-17. storočí za tureckých vojen. V roku 1554 ho dobyli Turci a až do 1593 bol sídlom fiľakovského sandžaku, pod ktorého správu patrila značná časť južného Slovenska. Zničený bol v roku 1682 po dobytí Thökölym. Fiľakovské podhradie sa ako osada s mýtom spomína od roku 1255, ale vyvinulo sa zo staršieho osídlenia. Mestečkom sa stalo v roku 1423, jeho starší erb pozostával zo strieborného štítu, v ktorom zo zeleného kopca vyrastala zelená palma, mladší erb z červeného štítu, v ktorom bola na zelenom kopci zlatá koruna a v nej vyrastal strieborný dvojramenný kríž ukončený zelenou korunou palmy.
Okolo roku 1470 sa tu osadili františkáni. V posledných dvoch storočiach bolo Fiľakovo sídlom okresu. V roku 1828 malo 236 domov a 1616 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, chovom dobytka, od 19. storočia aj pestovaním tabaku. Najmä od 18. storočia pozorovať rozmach remesiel. Od roku 1897 bola v prevádzke tehelňa, od roku 1908 smaltovňa. Pred rokom 1918 tu boli veľkostatky Coburga, Stephaniho a Cebriána. Za I. ČSR sa stalo jedným z centier revolučného robotníckeho hnutia vedeného KSČ. Na jeho čele kráčali kovorobotníci miestnej smaltovne, ktorí v rokoch 1921, 1922, 1928, 1933 a 1936 zorganizovali štrajky. Mohutné boli demonštrácie proti fašizmu a na obranu republiky v rokoch 1937 a 1938. V rokoch 1938-1944 bolo Fiľakovo pripojené k Maďarsku. Oslobodené bolo 31.12.1944 Sovietskou armádou. Po roku 1945 nastal všeobecný rozvoj obce. Bola zmodernizovaná výroba v smaltovni (Kovosmalt), vybudovali sa ďalšie podniky a prevádzky, nové byty, doprava, služby, soc. a kultúrne zariadenia.

Bučeň - spomína sa v roku 1378 ako Muchur, bolo vlastníctvo Felediovcov. Zanikol v polovici 16. storočia za tureckých vojen.

Svätý Múr - spomína sa v roku 1573 ako Zent Falwa, neskôr ako Szentfalipuszta. Zničený bol za vojen s Turkami začiatkom 17. storočia, obnovený len ako osada okolo roku 1680.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť