Hermanovce nad Topľou - Príroda

Hermanovce nad Topľou ležia na severovýchodných svahoch Slanských vrchov v doline Hermanovského potoka. Nadmorská výška v strede obce je 280 m n. m. a v chotári 240-1092 m n. m. Povrch chotára je v severo­východnej časti mierne vlnená Podslanská pahorkatina, v juhozápadnej časti výrazne členitá hornatina so strmými svahmi. Tvoria ho prevažne sopečné horniny (andezity a ich pyroklastiká), iba v severovýchodnej časti zasahuje súvrstvie centrálnokarpatského flyšu (ílovce, pieskovce).

V obci je železnato-uhličitý minerálny prameň. Prevláda les s porastom duba a buka. Má hnedé lesné, menej ilimerizované a nivné pôdy. V chotári sú 3. štátne prírodné rezervácie: od roku 1950 na ploche 24,43 ha Šimonka (najvyšší vrchol Slanských vrchov) so súborom rôznovekých bučín s výskytom jedle; od roku 1964 na ploche 90 ha Oblik-homolovitý andezitový sopúch s rôznymi expozíciami, podmieňujúcimi pestrosť lesných spoločenstiev; od roku 1964 Hermanovské skaly s výskytom endemitu skalnica horská karpatská.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť