Hertník - História

Obec založili na zákupnom práve. Obec je doložená z roku 1351 ako Herkenecht, neskôr ako Hertnek (1600), Hertník (1808), Heretník (1920), Hertník (1927); po maďarsky Hertnek. Patrila Perényiovcom, v roku 1427 mala 31 port. V 16. storočí sa stala strediskom panstva, ktoré­mu patrili obce Bogliarka, Kríže, Šiba, Osikov, Hertník, Hervartov, Lukov, Livov a Venecia. Zeme­pánmi boli Forgáchovci, Klobušickí, Tárcsayovci, Zápolský, v 19. storočí Fridrich Anhalt.

V roku 1787 mala obec 70 domov a 499 obyvateľov, v roku 1828 mala 111 domov a 806 obyvateľov. Zaoberali sa ovčiarstvom, šindliarstvom, vý­robou potaše a vápna. Boli známi korytári a tesári. V polovici 19. storočia nastalo veľké vysťahovalectvo. V roku 1863 tu začala pracovať parná píla (do 1915).

Za I. ČSR pracovali obyvatelia v lesnom hospodárstve a v poľnohospo­dárstve. Mnohí sa vysťahovali. V 2. svetovej vojne pôsobili v okolí partizánskej skupiny. Značné škody spôso­bil požiar v roku 1960. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Obyvatelia pracovali v priemyselných podnikoch v Barde­jove a Košiciach.

droj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť