Holíč - História

Obec je doložená z roku 1217 ako Wywar, neskôr ako Wywar (1256), Holicz (1322), Wywar sive Alba Ecclesia, in vulgari teutonicali Wessumkirch (1332), Alba Ecclesia vel in vulgari Wywar (1336), Holicz (1397), Holych alebo Feyereghaz (1498), Gollicž (1773), Holíč (1808); po maďarsky Holics.

Osídlenie v neolite - sídlisko lengyelskej kultúry, pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko hallštattské, rímsko – barbarské a z doby poveľkomoravskej. Vodný hrad z polovice 11. storočia súvisí so slovenským osídlením z veľkomoravských čias. Spomína sa od roku 1217. Stal sa sídlom hradného panstva Holíč, v roku 1386 patril Stiborovcom, neskôr Czoborovcom, v roku 1437 Schlickovi, v roku 1444 Pongrácovi, v roku 1506 Czoborovcom a Révayovcom, od roku 1736 Habsburgovcom. V 15. storočí ho obsadili husiti, v roku 1607 Gabriel Bethlen, v 17. storočí sa tu viedli boje kúrucov, Turkov s cisárskymi vojskami. V polovici 18. storočia ho Habsburgovci prestavali na luxusné letné sídlo.

Obec sa vyvinula na starej obchodnej ceste cez Záhorie do Bratislavy, na dôležitej križovatke na Českej ceste. Spomína sa rok 1237 pri vodnom hrade. V roku 1315 tu porazil český kráľ Ján Luxemburský Matúša Čáka. Mestské výsady získal od Czoborovcov, neskôr aj jarmočné právo. V erbe mal kostolík s vežou v strede.

V roku 1552 sa tu usadili Srbi, utekajúci pred Turkami, v polovici 16. storočia Habáni, ktorí založili keramické dielne. V rokoch 1740 – 1827 pracovala manufaktúra na majoliku a porcelán, ktorú založil František Lotrinský. V roku 1750 mala 9 maliarov, 8 modelárov, 2 kruhárov, 3 vypaľačov, 3 opravárov, výrobcu kaziet – pracovalo tu 43 odborníkov.

V roku 1715 malo mestečko 27 poddanských a 32 želiarskych domácností, v roku 1752 malo 208 rodín, v roku 1787 malo 414 domov a 3294 obyvateľov a v roku 1828 malo 619 domov a 4333 obyvateľov. V roku 1805 ho obsadilo francúzske vojsko.

V 19. storočí sa mnohí obyvatelia vysťahovali za prácou do cudziny. V roku 1900 pracovala v poľnohospodárstve necelá tretina obyvateľov, ostatní v iných odvetviach. Zaoberali sa pestovaním zeleniny a chovom španielskych oviec.

V rokoch 1919-20 bol Halíč sídlom okresu. Bolo tu silné robotnícke hnutie. V rokoch 1924 a 1927 tu bol štrajk, 8.6.1932 tu bol hladový pochod, pri ktorom četníci strieľali do demonštrantov. Dňa 11.9.1938 sa konala posledná zo siedmich manifestácií na obranu republiky.

Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce. Bola tu výrobňa pečiva, liehovar, bitúnok, Ľanárske a konopárske závody, Závody 29. augusta, Kovotvar.

ŠM (Štátny majetok) bol založený v roku 1948 a JRD (Jednotné roľnícke družstvo) v roku 1951.Obyvatelia pracovali väčšinou v miestnych podnikoch na okolí. Halíču bol priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť